Detail článku

19.12.2018 Naši ľudia

60 rokov na Slovensku: JADRO jadrom riešení

Matej Korec, generálny riaditeľ VUJE, a.s.

60 rokov na Slovensku: JADRO jadrom riešení

Dnes je elektrina bežnou súčasťou nášho života. Ako voda, vzduch. Je tu. Chceme svetlo? Pozerať televíziu? Mailovať, telefonovať? Nič nie je problém.

Prežívam v sebe malú súkromnú oslavu. Nie sú to moje narodeniny ani sviatky najbližších. Na tejto párty sa nesfúkavajú sviečky, nestrieľa šampanské a nehrá hudba. Hoci by sa to mohlo diať. Pred 60 rokmi sa začala písať etapa s obrovským významom pre Slovensko, jeho ľudí, i firmu, ktorú dnes s kolegami vedieme. Začala sa výstavba jadrovej elektrárne A1.

Vďaka jadru je dnes Slovensko energeticky sebestačné a nemusí sa v ničom obmedzovať. Slovenské elektrárne totiž vyrobia 56 percent celkového objemu elektriny práve z jadra, ktoré je výrazne dominantným zdrojom. Len pre ilustráciu: z fosílnych palív pochádza 19 percent ročne vyrobenej elektriny, nasledujú hydroelektrárne s 15 percentami, a obnoviteľné zdroje sa držia na hranici 9 percent  z celkového objemu.

Tento rok je pre jadrovú energetiku na Slovensku jubilejný. Prvého augusta 1958 sa v Jaslovských Bohuniciach začala výstavba jadrovej elektrárne A1 s reaktorom, ktorý dovtedy nikde na svete neexistoval. Odvtedy uplynulo 60 rokov, ktoré dali Slovensku vedomosti, skúsenosti a postavili ho do pozície rešpektovanej krajiny medzi veľkými svetovými hráčmi.

Retrospektíva

Program jadrovej energetiky sa začal v roku 1955, keď vznikol vládny Výbor pre výskum a mierové využitie atómovej energie. Hlavnými témami bolo rozvíjanie výskumnej činnosti v jadrovej fyzike, rádiochémii, jadrovej energetike a využívanie rádioizotopov v praxi. Rok nato prišlo k dohode o rozvíjaní nových typov reaktorov medzi priemyselne najvyspelejšími krajinami bývalého socialistického tábora. Aj vďaka prírodným podmienkam dostalo Československo popri vtedajšom Sovietskom zväze a Nemeckej demokratickej republike zelenú.  K jadrovému výskumu a jeho využitiu v priemyselnej oblasti bol podstatný aj urán v prírodnej forme, ktorého ložiská sa vyskytovali v Čechách v Jáchymove. Bolo ho len potrebné spracovať do vhodnej formy.

Stav pred výstavbou prvej československej jadrovej elektrárne by sme preto pokojne mohli nazvať "tabula rasa". Začínalo sa na zelenej lúke bez praktických skúseností s jadrom v priemyselnej sfére.

Príprava a výstavba priniesla hneď niekoľko dôležitých otáznikov. Jedným z kritických momentov bolo, či srdcom elektrárne má byť reaktor - tlaková nádoba podobná kotlu, alebo tlakové kanály so separátnym chladením v každom palivovom článku samostatne a ochrannou nádobou okolo.  Napokon dostala prednosť tlaková nádoba so separátnym chladením každého palivového článku, tzv. reaktor kanálového typu.

Ďalším kritickým momentom bola otázka, kto veľkú tlakovú nádobu pre vysoké tlaky a teploty vyrobí. Skladá sa z plášťa a dvoch tzv. bombírovaných „misiek", čo sú dná nádoby privarené k plášťu v hornej a dolnej časti. Muselo ísť o mimoriadne kvalitný materiál, všetky zvary potrebovali odolať vysokým tlakom, museli mať homogénnu štruktúru, bez pórov a bublín, skrátka nesmelo sa podceniť nič, čo by mohlo viesť k riziku poškodenia reaktora. K vyriešeniu problémov spojených s požiadavkami na konštrukciu reaktora a kvalitu použitých materiálov prispeli významnou mierou pracovníci Výskumného ústavu zváračského v Bratislave pod vedením prof. J. Čabelku, ktorý navrhli revolučnú metódu vytvárania segmentov prstencov z menších ingotov a následného zvárania segmentov pozdĺžnymi a obvodovými spojmi. Vyvinuté technologické postupy zvárania a tepelného spracovania potom overila a realizovala Škoda ZJS Plzeň a nádobu aj s ďalšími komponentmi vyrobila.

Dôležitý míľnik

Treťou zásadnou otázkou bolo riešenie palivového komplexu, ktorý mal byť vložený do reaktora. V pláne bola kazeta a v nej palivové prútiky priemeru malíčka naukladané do istého komplexu, ktorý sa mal vložiť do reaktora aj vybrať z neho ako celok. Sovietsky zväz prisľúbil, že nám dodajú palivové prúty s prírodným uránom, no bez kazety. A závody Škoda odmietli kazetu vyrobiť. Práve to bola hybná sila na vznik odboru vývoja palivových článkov v Jaslovských Bohuniciach v roku 1961, ktorý sa zaoberal konštrukciou a testovaním palivových článkov. V roku 1966 sa následne vytvorila VVZ - Vedecko výskumná základňa.

Môžeme polemizovať o tom, že ak by ZSSR kazetu dodala, možno by VVZ nikdy nevznikla, alebo by vznikla oveľa neskôr. Takto však došlo k historickému medzníku. Boli sme nútení sami sa prehrýzať celým radom otázok a problémov, čo nás posúvalo odborne ďalej.

V roku 1972 bola A1-tka uvedená do prevádzky.

Na celom procese sa podieľal dlhý rad výrobcov od, už spomínanej, Škody Plzeň cez Závody ťažkého strojárstva v Dubnici n. Váhom, SES Tlmače, až po Výskumný ústav zváračský v Bratislave, i mnohé ďalšie. Projekt prvej jadrovej elektrárne mal tak veľký pozitívny dopad na slovenské priemyselné podniky, a to nielen zadávaním výroby, ale hlavne vznikajúcim know-how, ktoré si musel každý podnik sám vyvíjať pri riešení daných úloh, a na ktorých mohol stavať v budúcnosti.

To bol pre fabriky neplánovaný bonus navyše. Výstavba prvej jadrovej elektrárne nám v Československu priniesla nielen praktické vedomosti a skúsenosti, ale dostala nás medzi špičku v socialistických krajinách.  Hoci sa neskôr už typ A-1 nestaval a slovo dostali elektrárne V1 a V2, praktické skúsenosti nás posunuli  o veľký kus dopredu v porovnaní s partnerskými krajinami - kolegovia z Maďarska či Bulharska boli vedomostne oproti našim odborníkom o poznanie nižšie. 

K JADRU veci

Na návrat k histórii jadrovej energetiky u nás mám aj veľmi osobný dôvod. Z organizácie VVZ sa totiž v roku 1977 vyvinul výskumný ústav VÚJE, ktorý sa dodnes opiera o vedomosti nadobudnuté pri výstavbe A1-tky a následne pri prácach na elektrárňach V1 a V2. Preto sa spoločnosť VUJE, a. s., ktorú vediem s kolegami ako generálny riaditeľ, môže pochváliť odbornosťou našich zamestnancov. Jeden z členov nášho predstavenstva, podpredseda Peter Líška, pôsobí v spoločnosti od jej vzniku. To potvrdzuje, že najväčším aktívom, našim produktívnym kapitálom, sú najmä naši ľudia.

Už môj otec, Ján Korec - zakladateľ a prvý riaditeľ VUJE, razil cestu, že najväčšou hodnotou sú mozgy našich zamestnancov. My pokračujeme v budovaní spoločnosti s cieľom presadiť sa na medzinárodnej úrovni, hoci aj tu nadväzujeme na jeho zásah do čierneho, keď už v 90-tych rokoch, ako vizionár, posielal našich ľudí na jazykové stáže do Anglicka. Moje začiatky preto neboli ľahké, šok z tragédie i rozbehnutý rýchlik bolo nutné so cťou zvládnuť, čo sa aj vďaka kolegom podarilo a ďalej darí. Veľmi som im vďačný nielen za to že sme prežili, ale že stále napredujeme. Vstupujeme do piatej dekády fungovania ako líder na trhu.

Poďme k JADRU veci: ďakujeme!

Článok nájdete aj na blogu týždenníka TREND: 

https://blog.etrend.sk/matej-korec/60-rokov-na-slovensku-jadro-jadrom-rieseni-.html