Detail článku

11.03.2019 Napísali o nás

Brexit ovplyvní vnímanie jadra

hnonline.sk a Hospodárske noviny

Brexit ovplyvní vnímanie jadra

Nepotrebujeme obnoviteľné, ale čisté zdroje, tvrdí v rozhovore pre HN Peter Líška, podpredseda predstavenstva spoločnosti VUJE. 

Ako vnímate vývoj dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec? Predsa len, sprevádzalo ho mnoho omeškaní a komplikácií. Teraz je tretí blok tesne pred spustením. 

Komplexné hodnotenie môžu robiť tí, ktorí projekt riadia. Spoločnosť VUJE pre dostavbu Mochoviec zabezpečuje rôzne systémy, napríklad vzduchotechniku, diagnostiku, radiačnú kontrolu, laboratóriá a bezpečnostnú dokumentáciu. V záverečnej fáze budeme mať kľúčovú úlohu. Budeme mať na starosti fyzikálne a energetické spúšťanie blokov. Z tohto hľadiska ide všetko podľa plánu a nie je zatiaľ dôvod, prečo by sme naše úlohy v rámci harmonogramu nemali splniť, a teda zrealizovať spustenie tretieho bloku ešte tento rok. 

Jadrovej energetike sa venujete niekoľko desaťročí. Ktoré udalosti, respektíve míľniky, spätne považujete za najzásadnejšie? 

Mal som to šťastie, že som stál pri všetkých veľkých projektoch, ktoré na Slovensku boli – od uvádzania elektrárne V1 a V2 Bohunice do prevádzky až po dostavbu prvého a druhého bloku Mochoviec a rekonštrukciu Bohuníc V1. Napriek tomu, že táto rekonštrukcia bola technicky vydarená a všetky medzinárodné misie, ktoré sem prišli, konštatovali, že má rovnako vysokú technickú úroveň bezpečnosti ako elektrárne rovnakého veku v západnej Európe, bola z politických dôvodov odstavená. A významná je aj dostavba Mochoviec, kde náš najvýznamnejší vklad je preprojektovanie. 

Čo to znamená? 

V podstate sme urobili takzvaný redizajn projektu, pretože projekt bol zastaraný. Myslím si, že táto časť práce sa nám vydarila, pretože projekt spĺňal kritériá takmer rovnako ako bloky, ktoré sa aktuálne stavajú. 

Na Slovensku sa viac ako polovica elektriny vyrába z jadra, v tomto roku sa má spustiť tretí blok Mochoviec, podiel v energetickom mixe sa tak ešte zvýši. Je to bezpečné, sústrediť sa takto na jeden zdroj? 

Až bude dokončený a v prevádzke aj štvrtý blok, ten podiel bude okolo 70 až 80 percent. Otázka bezpečnosti má viacero uhlov pohľadu. Prvý je technický. Jadro je spoľahlivý a efektívny zdroj, vyrába bez ohľadu na počasie. Ani pri veľkých mrazoch nezamrzne, no a v prípade opačného extrému, horúčav, sa iba čiastočne zníži účinnosť premeny tepelnej energie na elektrickú. Ďalším aspektom môžu byť fluktuácie cien paliva, avšak na výslednej cene elektriny vyrobenej jadrovou elektrárňou má táto podiel iba asi päť percent. No a napokon zo strategického hľadiska palivo môžeme nakúpiť na niekoľko rokov do zásoby, na rozdiel od plynu, kde pri „stopke“ zásoby pokryjú tak možno mesiac. A ďalšie hľadisko môže byť flexibilita prevádzky, keďže je snaha zapojiť do sústavy obnoviteľné zdroje a je potrebné udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny. Takúto službu sú jadrové elektrárne schopné poskytovať. Naše bloky môžu už teraz pracovať v rozmedzí 90 až sto percent svojho výkonu bez akýchkoľvek úprav. Pre nové reaktory je požiadavka pracovať v rozpätí 50 až sto percent. 

Nové reaktory po spustení budú znamenať aj zásadný nárast vyrobenej elektriny na Slovensku. Ako to ovplyvní náš trh s elektrinou? 

Určite to zaváži z hľadiska plánov odstaviť výrobu elektriny z uhlia. Bude potenciál aj na export, najmä na juh, kde je aktuálne elektrina drahšia. 

Spomínali ste aj zaškoľovanie personálu. Veľa sa v súčasnosti hovorí o tom, že priemyslu chýbajú zamestnanci. Je to problém aj v energetike? 

Všeobecne áno, stretávame sa s tým, že adekvátne vzdelaných ľudí je čoraz menej. Na stratégii firmy potom je, či sa rozhodne zamestnať aj ľudí, ktorí nemajú úplne presné potrebné vzdelanie, a investuje do ich preškolenia. V jadrovej energetike je celý systém vzdelávania a prípravy personálu rozvinutý, takže ak budú zo škôl vychádzať technici, na jadrovú elektráreň ich už doškolíme. 

Takže nehrozí, že budeme mať energetiku postavenú na jadrových elektrárňach, ktoré však nebude mať kto obsluhovať? 

To je problém nielen v jadrových elektrárňach, ale v celom priemysle. Mladých ľudí treba viac motivovať vzdelávať sa v oblasti technických vied. Žiaľ, áno, je to problém, počítať termohydrauliku alebo neutrónovú fyziku sa dnes mladým ľuďom nechce a je to narastajúci problém. 

Dlho sa už v prognózach do budúcnosti objavujú aj plány na výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Aký máte na to názor? 

Áno, v plánoch sa pokračuje, projekt sa naďalej pripravuje, momentálne je v štádiu administratívnolicenčných prác. Samozrejme, či sa projekt aj postaví, to je dlhá budúcnosť. Bohuniciam sa bude končiť životnosť niekedy medzi rokmi 2035 a 2045. Dovtedy by bolo ideálne mať nový zdroj pripravený. Vývoj projektu ovplyvní aj to, ako vážne to EÚ myslí so znižovaním produkcie skleníkových plynov a následne, v akom podiele budú Česko, Nemecko a Poľsko využívať fosílne palivá. Ak sa tieto krajiny vzdajú fosílnych palív, potom bude každý zdroj elektriny dobrý, a aj nový zdroj v Bohuniciach. 

Mnoho negatívnych postojov voči jadru sa zintenzívnilo po katastrofe vo Fukušime. Ako sa odvtedy vyvíjala situácia ohľadne jadrovej bezpečnosti? 

Krátko po Fukušime všetky elektrárne spustili takzvané stres testy, analyzovala sa ich odolnosť proti vonkajším vplyvom. A bolo treba inštalovať nové dodatočné zdroje elektriny, chladiacej vody a tak ďalej. 

Jedným z argumentov zástancov jadra je, že ide o zdroj prispievajúci k znižovaniu emisií pri výrobe elektriny, a teda napĺňaniu „zelených“ klimatických cieľov. Čo však jadrový odpad a jeho dosah na životné prostredie? 

Jadrové odpady sa dajú rozdeliť do troch kategórií. Najaktívnejší odpad je vyhorené jadrové palivo, nasledujú ho stredne a nízko aktívne odpady. Tie však nie je problém skladovať a uložiť. Najvážnejšie je narábanie s vyhoreným jadrovým palivom. Reaktory, ktoré sú dnes v prevádzke, využívajú asi jedno percento uránovej rudy. Zvyšok je stále k dispozícii a modernejšie, takzvané rýchle reaktory štvrtej generácie ho dokážu využívať aj na 50 percent. Čiže súčasné vyhorené palivo je zdrojom paliva pre rýchle reaktory. Už dnes sa však lokalizujú potenciálne úložiská. Vyhorené palivo sa skladuje v hĺbke približne 400 – 500 metrov pod zemou a voči úniku rádioaktívnych prvkov bude vybudovaných viacero bariér, takže za normálnych podmienok je únik rádioaktivity nepravdepodobný. A keby, hypoteticky, nastalo také zemetrasenie, že vznikne trhlina až do hĺbky 600 metrov a poškodí bariéry, budeme mať iný problém ako iba uskladnené vyhorené palivo. 

Aké miesta sú ideálne na skladovanie paliva? 

Skúma sa napríklad stav spodných vôd v danej hĺbke, celkovo priaznivé geologické podmienky. Ideálne je, keď sa to ložisko vytvorí v žule, kde je tá hornina dostatočne pevná a suchá. Prieskumy na vhodné lokality na Slovensku sa robili aj v minulosti, teraz sa robia opäť. Zatiaľ máme do ukladania vyhoreného paliva čas aspoň 50 rokov. A všetko palivo, čo už na našom území bolo spotrebované a uložené, je uložené v Jaslovských Bohuniciach. 

Jadrová energetika vyvoláva naprieč Európou zmiešané reakcie. Kým na Západe sa objavuje trend ústupu od jadra, v našom regióne má, naopak, produkcia elektriny z jadra rastúcu tendenciu. Prečo? 

Je to do veľkej miery o politike. Základnou otázkou však podľa mňa je – načo sú nám obnoviteľné zdroje? Energetických zdrojov je predsa dostatok. Aj uhlia, aj plynu, aj ropy, aj jadrového paliva. Obnoviteľné zdroje nepotrebujeme kvôli nedostatku fosílnych. To je základný rozdiel, ktorý sa často prehliada. My nepotrebujeme obnoviteľné zdroje, ale čisté zdroje. Prečo? Lebo najakútnejším problémom sú skleníkové plyny, teda emisie. Záplavy, búrky, horúčavy, mrazy, to všetko sú dôkazy zmeny klímy na Zemi a je všeobecne známe, že za tým stoja skleníkové plyny. Preto treba akýkoľvek zdroj hodnotiť z toho hľadiska – koľko za celú svoju životnosť vypustí skleníkových plynov do atmosféry. Jadrová energetika je spolu s veternou či vodnou energiou, alebo fotovoltikou, na tom jednoznačne najlepšie. 

A čo Nemecko? Už dávnejšie vyhlásilo, že do roku 2022 s jadrom skončí, avizovali aj útlm uhlia. Čím to nahradia? 

Nemecko je podľa môjho názoru v tejto oblasti obzvlášť pokrytecké. Majú silnú antinukleárnu politiku, no vyslovene zelená či čistá politika im chýba. Množstvo skleníkových plynov, ktoré sa tam vyprodukuje v pomere na jedného človeka, je pritom obrovské. A po dokončení Nord Streamu 2 jadro, a časom aj uhlie, nahradia zemným plynom. 

A to je z hľadiska „čistoty“ zdrojov problém? 

Zemný plyn je síce naoko pekná, čistá technológia – neprodukuje popol. Na druhej strane, hoci oproti uhliu je množstvo emisií vyprodukovaných plynom možno na úrovni 60 percent, no zredukovateľné na päť percent či nulu to nie je, takáto stratégia náhrady uhlia plynom je neudržateľná. 

Ako sú na tom s podporou jadra iné krajiny? 

Sú štáty, kde prevláda takpovediac protijadrová ideológia. No nie je to tak všade. Napríklad taká Škandinávia – vo Fínsku sa stavajú jadrové elektrárne, hoci majú množstvo lesov, no vedia, že na biomase energetiku neudržia, hoci majú omnoho väčšiu krajinu na počet obyvateľov ako Slovensko. Švédsko vyhlásilo ústup od jadra, no vlani si to rozmysleli, pretože mali ťažké leto a ukázalo sa, že bez jadra to nepokryjú. A dnes avizujú výstavbu nových blokov. Zaujímavým príkladom je aj Nórsko, tam je energetická politika vyslovene pokrytecká. 

Prečo? 

Nórsko nemá ani jeden jadrový reaktor, je kvázi zelenou krajinou, zásadnú časť energie si vyrábajú z vody a 98 percent energetického mixu tvoria obnoviteľné zdroje. Avšak zároveň zásobujú celú Európu ropou a zemným plynom. Takže v konečnom dôsledku ich produkcia emisií je obrovská. 

A čo naši susedia v strednej Európe? 

Napríklad Rakúsko vyrába veľa elektriny z vody a tiež z fosílnych palív. Veľký podiel elektriny vyrába aj z biomasy. Otázkou je, odkiaľ na to berie drevo? Dováža ho z Ukrajiny. Avšak odkiaľkoľvek to drevo prichádza, problematické je, že takto, pálením biomasy, prakticky likvidujeme to, čo absorbuje skleníkové plyny zo vzduchu, a zároveň taktiež vypúšťame do ovzdušia mikročastice škodlivé zdraviu. 

Jadrová energetika má ešte jedného silného podporovateľa v EÚ – Veľkú Britániu. Prečo sa v podpore jadra líšia od ostatných západných krajín? 

Británia si je ako ostrovná krajina vedomá, že potrebuje byť sebestačná. Má spojenie s Nórskom a s Francúzskom podmorským káblom, v globále je aktuálne Británia krajinou, ktorá elektrinu dováža. A práve preto má jadrová energetika v Británii zelenú. 

Do akej miery energetiku v Európe ovplyvní brexit? 

Býval som členom rôznych európskych výborov pre energetiku. Bolo tam jasne cítiť snahu Nemcov, Rakúšanov, Dánov či Luxemburčanov, aby sa o jadrovej energetike v Európe vôbec nehovorilo. Naopak, Británia jadro silne podporovala. Takže na tejto úrovni očakávam, že európska mienka v oblasti energetiky sa po brexite od jadra mierne odkloní. Ďalším aspektom sú investície. Tých šesť či osem reaktorov, ktoré plánujú postaviť, bude totiž potrebovať investorov, a ako člen Únie ich jednoduchšie mohla získať. Teraz však podmienky nebudú také jednoduché, čo jej môže spôsobiť problém. 

Nemecko je v tejto oblasti obzvlášť pokrytecké. Majú silnú antinukleárnu politiku, no vyslovene zelená či čistá politika im chýba. 

Čo je to VUJE?

VUJE vzniklo v roku 1977 ako štátny výskumný ústav, v roku 1994 sa pretransformovalo na akciovú spoločnosť, ktorej akcie vlastnia zamestnanci a bývalí zamestnanci. Zmena nastala aj v náplni činnosti. Tá sa zmenila z pôvodne výskumnej organizácie na inžiniersku spoločnosť. 

KTO JE PETER LÍŠKA?

Podpredseda Predstavenstva VUJE. Zaoberá sa strategickým rozvojom spoločnosti. Vyštudoval Strojnícku fakultu STU v Bratislave so špecializáciou na jadrové a energetické tepelné stroje. Vo VUJE pracuje od jej založenia v roku 1977, najskôr ako výskumný pracovník, vedúci oddelenia teplotechniky a termohydrauliky, neskôr ako riaditeľ divízie jadrovej bezpečnosti. 
 

LINK: 

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1904403-brexit-ovplyvni-vnimanie-jadra