28.04.2021 Наши люди
Člen predstavenstva VUJE Adrian Kovalyk: V Európe máme jediného konkurenta
Svoje miesto v predstavenstve VUJE, a.s., zaujal Adrian Kovalyk takmer pred rokom. Je riaditeľom divízie diagnostiky jadrovoenergetických zariadení a v spoločnosti pôsobí už od roku 2003. Má ukrajinské korene a základ pre svoje vedomosti získal v Dánsku. Aká bola cesta k jadrovej energetike a čo mu dala na celý život?
Vaše priezvisko Kovalyk znie cudzokrajne, kde sú vaše korene?
Môj otec pochádza zo západnej Ukrajiny a mám tú krajinu rád. Naučil som sa aj po rusky, takže sa viem orientovať aj v Rusku. Poznám mentalitu tamojších ľudí, čo je v obchode veľká výhoda. Pre obe krajiny stopercentne platí, že s vami začnú nadväzovať obchodné kontakty až v momente, keď vám absolútne dôverujú.
Venovali ste sa štúdiu mechatroniky, ktoré ste nakoniec ukončili v zahraničí.
Po dvoch rokoch štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave som odišiel do Aarhusu, druhého najväčšieho dánskeho mesta. Tam som dokončil bakalárske štúdium a pokračoval na Dánskej technickej univerzite v Lyngby blízko Kodane. Študoval som mechatroniku a veterné turbíny, v tom čase to bol v Dánsku ako kolíske veternej energetiky, ale aj na Slovensku, veľký hit.
Prečo padlo rozhodnutie pre Dánsko?
Technická univerzita v Bratislave nebola pre mňa tá pravá. Hľadal som inú školu kde by som sa mohol uplatniť. Oslovil som univerzity v Európe, kde nebolo platené štúdium, to bola jedna z mojich podmienok. Zvažoval som Švédsko aj Holandsko. Nakoniec som si vybral vyššiu školu technickú v dánskom Aarhuse, pretože bola jednoducho najsympatickejšia. Obrovským bonusom bolo prostredie a jej skvelé umiestnenie blízko pláže, kde sme spolu s inými študentami trávili prestávky aj školské prípravy .
Aj spätne to považujem za veľmi dobré rozhodnutie, keďže následne som pokračoval na Dánskej technickej univerzite. Tieto školy sú vo svete veľmi cenené a vždy sa umiestňujú v rebríčkoch top technických škôl.
Ako ste sa dostali k jadrovej energetike?
Kvôli povinnej vojenskej službe som sa vrátil na Slovensko, kde som počas ďalšieho z odkladov dostal ponuku od profesora z STU spraviť štúdie konštrukčného problému pre VUJE. Týkalo sa to manipulátora pre kontrolu vyhoretého paliva v Jaslovských Bohuniciach. Zobral som to ako osobnú výzvu, ktorú som splnil, a následne ma pozvali do VUJE na pohovor. Dostal som prácu ako konštruktér špeciálnych diaľkovo ovládaných manipulátorov. Nastúpil som v decembri 2003 a v lete roku 2004, na festivale Pohoda, vtedajší minister obrany zrušil vojenskú brannú povinnosť. To už som bol oproti pôvodnému plánu vrátiť sa do Dánska rozhodnutý zostať doma.
VUJE si zakladá na vysokých nárokoch v personálnej politike. Po rokoch ste sa stali členom predstavenstva.
Zakladám si na precíznosti svojej práce a na tom, aby som mal rozhľad aj v iných oblastiach. Tiež som bol vždy aktívny v medzinárodných vzťahoch v rámci firmy. To nejako logicky vychádza z môjho predchádzajúceho pôsobenia. Vždy mi bol blízky kontakt s ľuďmi, firmami a partnermi najmä v zahraničí. Verím, že predstavenstvo presvedčili výsledky mojej práce.
Čím je podľa vás špecifická pozícia konštruktéra špeciálnych manipulátorov?
Človek musí mať vzťah k technike, vzťah ku konštruovaniu a veľmi dôležitá je fantázia. Taktiež potrebuje znalosti konštrukčných zákonitostí tak, aby svoju fantáziu vedel pretaviť do reálneho výsledku, ktorý vyrieši problém.
To znie ako kreatívna práca.
Sú to hodiny strávené pri počítači, pri analyzovaní rôznych riešení, ktoré sa naskytujú. Úspech je, že konštruktér vyberie to pravé technické riešenie, ktoré daný problém vyrieši. Špeciálne práca na manipulátoroch je zaujímavá, pretože sa zväčša neopakuje. Problém, ktorý riešime pre jadrovú elektráreň alebo zákazníka je vždy niečím špecifický, všetko sa robí na mieru zákazníkovi.
Môžeme teda povedať, že všetky vaše zariadenia sú vlastne prototypy?
Presne. Možno len na jednu výnimku si nepamätám, že by sme urobili dve identické zariadenia. Práve skutočnosť, že konštruktér musí vždy riešiť niečo nové, ho posúva ďalej.
Od roku 2008 ste už viedli dôležité a úspešné projekty na Ukrajine aj v Rusku. Aké projekty to boli?
Moji nadriadení zistili, že ovládam aj iné jazyky okrem angličtiny. Ako som už vravel, Ukrajina aj Rusko mi boli veľmi blízke, preto sme sa pustili aj do tohto trhu. Prirodzene tomu predchádzal dlhý proces budovania vzťahov a dôvery s potenciálnymi klientami. V roku 2008 sa to ale pretavilo do reálneho kontraktu. Išlo o projekt dvoch manipulátorov pre kontrolu teplovýmenných rúrok a zaslepovanie týchto rúrok pre Chmelnickú jadrovú elektráreň. Manipulátory boli dodané zhruba v rámci jedného roka, ale zabezpečovali sme aj technickú pomoc, školenie, kvalifikáciu ich personálu, takže celkovo projekt trval dva roky.
Po ňom prišiel ďalší kontrakt.
V ňom nešlo o diagnostiku, ale spracovanie rádioaktívnych odpadov pre Záporožskú jadrovú elektráreň. Podarilo sa nám získať kontrakt na dodávku fragmentačného pracoviska. V ňom sa mala rozrezať na kúsky stará spaľovacia linka pre odpady. Bolo to zaujímavé, keďže sme vytvorili v podstate veľkú hermetickú komoru, vybavenú rôznymi fragmentačnými nástrojmi. Nechýbal žeriav, vzduchotechnika, ktorá filtrovala vzduch. Bol to náročný, ale inšpirujúci projekt. Odovzdali sme ho v roku 2011 a ešte jeden a pol roka trvala celá realizácia. Následne sa nám podarilo získať projekt na Rovenskej elektrárni. Opäť išlo o manipulátor na zaslepovanie teplovýmenných rúrok. A v rovnakom čase sme získali aj zákazku pre Černobyľ.
Černobyľ je pre všetkých z oblasti jadrovej energetiky bodom veľkého záujmu. Čo špeciálne ste vyvinuli?
Vyvinuli sme a dodali špeciálne kontajnery pre prepravu tekutých rádioaktívnych odpadov do skladu vyhoretého paliva. Odpad je potrebné bezpečne prevážať približne 3 kilometre priamo do elektrárne Černobyľ, kde je pracovisko spracovania tekutých odpadov.
Čo motivuje ukrajinské a ruské subjekty k tomu, aby si najali práve VUJE?
V rámci svojej krajiny nemajú obdobnú firmu, ktorá by im niečo také ponúkla. V tomto sú odkázaní na zahraničných dodávateľov. Ak sa pozeráme na trh súvisiaci s jadrovými reaktormi VVER, ktoré máme aj na Slovensku, a v ktorom sa my ako firma pohybujeme, sú len dve spoločnosti, ktoré takéto zariadenia dokážu vyrobiť. To znamená, že v Európe máme jediného konkurenta. Našou výhodou sú ale referencie zo zrealizovaných projektov a odovzdaných manipulátorov, ktoré konkurencii chýbajú. Američania alebo iné západné firmy sa v tejto technológii zase nevyznajú.
Na Ukrajine sme etablovaní. Značka VUJE tam má svoje meno. Vždy nás oslovujú keď majú nejaký problém a my na to reagujeme.
Aký najzásadnejší posun nastal oproti minulosti v politike jadrovej bezpečnosti?
Nové technológie poskytujú nové možnosti, predovšetkým v kvalite vykonávaných kontrol a diagnostiky komponentov primárneho okruhu. Mám na mysli reaktor, parogenerátory, čerpadlá, hlavné komponenty s výrazným vplyvom na bezpečnosť prevádzky elektrárne. Nové technológie tiež umožňujú minimalizovať prítomnosť človeka na rizikových miestach. Ide o výrazný prvok čo sa týka kvality a minimalizácie ľudského faktora.
Ako vnímate jadrovú energiu v kontexte uhlíkovej stopy a klimatickej krízy?
Je jednoznačné, že jadrová energia je z tohto pohľadu najčistejšia, nezanecháva po sebe uhlíkovú stopu. Nebránim sa iným alternatívam ako sú solárne alebo prílivové elektrárne, je to riešenie pre oblasti, kde nie je možné dosiahnuť elektrinu z jadra a kde sa to dá využiť bez negatívneho vplyvu na ráz a okolie krajiny. Veterné elektrárne v Dánsku fungujú dobre, solárne elektrárne majú svoj význam v neobývateľných oblastiach. V Európe či vo svete, kde sú osídlené územia, je však jedinou cestou bezpečná jadrová energia.
VUJE ako líder jadrovej energetiky na Slovensku je v piatej dekáde, čo sú jeho dôležité míľniky?
V prvom rade sme lídrom na Slovensku, ale prácu a projekty máme vo významnej miere aj v Českej republike, v Maďarsku, na Ukrajine ako aj v Rusku. Čo sa týka míľnikov, prvým bola určite privatizácia. Vtedy sa zo štátneho podniku stala súkromná spoločnosť a projekty alebo zákazky už neboli prideľované štátom. Nasledovalo obdobie dokončovania Mochoviec, obnovila sa dostavba 3. a 4. bloku. V Jaslovských Bohuniciach prebiehala rekonštrukcia V1, ktorú teraz fragmentujeme. Za ostatných asi 10 rokov VUJE, a. s., zamestnáva v priemere 600 až 800 ľudí.
V čom je VUJE v porovnaní s konkurenciou v odvetví výnimočné?
Ako v každom odvetví, aj tu súťaž funguje. Môžem však hrdo povedať, že máme zariadenie, ktoré nemá iná firma na svete: manipulátor na zaslepovanie teplovýmenných rúrok parogenerátora metódou zvárania. Konkurencie sa určite nemusíme obávať ale zároveň si musíme neustále držať pred ňou náskok.
Od roku 2017 ste vo VUJE riaditeľom divízie diagnostiky jadrovoenergetických zariadení, čo to obnáša?
Divízia u nás za ostatných 30 rokov výrazne narástla kvalifikačne, ale aj do počtu ľudí, momentálne ich máme 65. Od mája minulého roka sídlime v novej budove, kde sa môžeme ďalej rozvíjať. V súlade so sloganom Všetko pod jednou strechou zabezpečujeme celú líniu procesu diagnostiky jadrovoenergetických zariadení.
Veľmi stručným jazykom ide o:
1. Laboratórne činnosti v oblasti materiálových analýz;
2. Analytické činnosti zamerané na starnutie a životnosť komponentov primárneho okruhu;
3. Nedeštruktívnu diagnostiku komponentov primárneho okruhu, najmä parogenerátorov;
4. Vývoj technológií a zariadení pre kontroly komponentov primárneho okruhu;
5. Výrobu a montáž týchto zariadení;
6. Školenia obslužného personálu, kvalifikácie ako aj experimentálne merania za účelom zvyšovania odbornosti personálu;
7. Technickú kontrolu výrobných procesov, výrobkov a technologických celkov.
Súčasťou divízie je nový špeciálny manipulátor, jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.
Ide o manipulátor s názvom IRIS20. Je posledný zo štvorice zariadení, určených pre kontrolu parogenerátora a zaslepovanie teplovýmenných rúrok v rámci zákazky pre ČEZ v lokalitách Dukovany a Temelín. Samotný manipulátor má niekoľko výmenných modulov, pričom každý modul umožňuje realizovať iný druh kontroly. Má množstvo funkcií a práve tie ho robia výnimočným. Boli v ňom použité najnovšie dostupné technológie, ktoré sú na trhu. Je to výsledok nášho posledného vývoja. Pôvodne mal ostať u nás do jesene, bol však nasadený do prevádzky v Dukovanoch už vo februári a musím povedať, že úspešne.
Išlo o náročnú zákazku?
Určite áno, ale opäť nás posunula ďalej. Tým, že sme zariadenie dodali na jadrovú elektráreň a pracuje priamo v kontrolovanom pásme, kde je aktivita, nie je možné zobrať manipulátor mimo elektráreň. Aby mohli systematicky pripravovať svoj personál na prácu s týmto zariadením, rozhodli sa, že si zaobstarajú výcvikový manipulátor, ktorý bude umiestnený v ich výcvikovom stredisku, teda mimo aktívnej prevádzky. Aktuálne na ňom pracujeme a má byť dodaný do konca roka.
Čo okrem výcvikového manipulátora momentálne chystáte?
Pripravujeme pôdu pre projekty na Ukrajine. Zariadenia, s ktorými pracujeme, majú projektovú životnosť 10 rokov, počíta sa teda s tým, že si elektráreň každých 10 rokov ‚vozový park‘ obnoví. Také obdobie nastalo práve aj na Ukrajine, kde sme dodali viacero strojov. Aktuálne robíme na technických zadaniach a pracujeme na tom, aby boli nové stroje vyvinuté v súlade s požiadavkami zákazníka a obstarávané elektrárňami v najbližšom období.
Ukrajina sa lineárne prepája celým vašim pracovným aj osobným životom.
(Smiech). Je to tak. Pri jednom z projektov, keď sme realizovali dodávku 2 manipulátorov pre Chmelnickú jadrovú elektráreň som spoznal svoju manželku. Takže, áno, aj na toto mám do konca života veľmi dobrú spomienku.