15.12.2020 Написали о нас
Hospodárske noviny o úspechu VUJE: Z jadrovej elektrárne V1 bolo dekontaminovaných už 1000 ton kovov
.
V rámci projektu D4.2 bol dosiahnutý míľnik, keď sa po dekontaminácii uvoľnilo do životného prostredia už 1000 ton kovového materiálu, pochádzajúceho z demontáže komponentov jadrovej elektrárne V1.
Znamená to, že vyradených 1000 ton kovového materiálu môže byť znova použitých v priemysle.
„Vyraďovanie JE V1, vrátane oživenia a prevádzky dekontaminačných liniek, prináša pre našu spoločnosť neustále nové príležitosti a výzvy. Vďaka vysokej odbornosti, skúsenostiam a tiež nadšeniu našich zamestnancov pre daný projekt, sa nám ich darí plniť a bezpečnou cestou dosahovať významne technické úspechy a míľniky", hovorí generálny riaditeľ VUJE, a.s., Matej Korec pre Hospodárske noviny.
Celý článok čítajte TU⤵️
Pri vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo vyradiť 2 odstavené bloky JE V1 v Jaslovských Bohuniciach. Ide o bezpečnú, efektívnu a ekonomickú likvidáciu častí odstavených blokov elektrární, ktorú riadi štátna akciovka JAVYS. Spolufinancuje to Európska únia prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Jedným z hlavných projektov vyraďovania JE V1 je projekt D4.2 demontáž a fragmentácia veľkorozmerných komponentov z už nepotrebných zariadení primárneho okruhu. Cieľom je aj odstrániť všetky kontaminované komponenty z priestoru jadrovej elektrárne v podobe uvoľneniteľnej do životného prostredia alebo spracovanej do vhodnej formy pre úložisko rádioaktívneho odpadu. Na základe medzinárodnej súťaže projekt realizuje Konzorcium spoločností Westinghouse – VUJE.
Lídrom procesu dekontaminácie je VUJE, v tíme nepretržite pracuje 30 pracovníkov a úvodné práce sa začali v polovici roku 2019. „Hranicu dekontaminovaných 1000 ton sme prelomili pred pár dňami v novembri,“ potvrdzuje vedúci projektu za VUJE, a.s., Matej Zachar s tým, že aktuálne je podstatná časť materiálov z daných komponentov uvoľniteľná do životného prostredia. „Po demontáži, fragmentácii a dekontaminácii prechádzajú záverečnou radiačnou kontrolou, ktorá potvrdzuje, že úroveň aktivity umožňuje ich vyvezenie ako druhotnej suroviny na ďalšie spracovanie alebo recykláciu mimo priestorov samotného jadrového zariadenia.“
V prípade už dekontaminovaných 1000 ton ide aj o vysokokvalitnú oceľ, využiteľnú v rôznych odvetviach priemyslu a po ktorej je dopyt. Odhadované množstvo materiálov z projektu D4.2, ktoré bude možné dekontaminovať, je približne 3000 ton.
Slovensko a svet
Postup a spôsoby dekontaminácie sú striktne dané. „Prvou možnosťou je, že povrchová kontaminácia je z materiálu odstránená chemicky, elektrochemicky alebo pôsobením ultrazvuku. Ďalším spôsobom je odstránenie prípadnej kontaminácie z povrchu materiálu prostredníctvom jeho otryskávania abrazívnym materiálom,“ vysvetľuje M. Zachar.
Samotná kontaminácia z kovových materiálov je po dekontaminácii viazaná v sekundárnych rádioaktívnych odpadoch ako sú dekontaminačné roztoky alebo spotrebované abrazíva, ktoré sú ďalej spracovávané v priestoroch spoločnosti JAVYS.
A hoci sa spôsoby a možnosti pre nakladanie s materiálmi z jadrových zariadení vo svete líšia, platí, že ak je možné materiál uvoľniť do životného prostredia, deje sa tak.
„Slovensko má rovnako ako napríklad Francúzsko vybudovanú komplexnú infraštruktúru pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,“ potvrdzuje Zachar z VUJE. Pevné nízkoaktívne odpady je možné spracovať, čiže efektívne znížiť ich objem lisovaním alebo spaľovaním s následnou úpravou do formy vhodnej pre úložiská v podobe cementácie odpadu vo vlákno-betónovom kontajneri.
Vyradenie parogenerátorov
Dôležitou súčasťou projektu D4.2 a teda vyraďovania hlavných komponentov jadrovej elektrárne V1 je aj demontáž a fragmentácia 12 parogenerátorov. Pracuje na tom tím až 60 odborníkov a spoločnosti VUJE sa s využitím diaľkovo ovládaných zariadení špeciálne vyvinutých v spolupráci s Technickou Univerzitou Košice podarilo ukončiť dané procesy už u 3 parogenerátov.
Hmotnosť jedného parogenerátora je pritom neuveriteľných 155 ton, jeho dĺžka je približne 12 metrov a výška asi 4 metre.. Približne 105 ton z hmotnosti tvorí plášť, takmer 30 ton teplovýmenné rúrky a asi 20 ton predstavujú kolektory „Momentálne je doba, potrebná na vyraďovanie jedného parogenerátora, menej ako 3 mesiace,“ potvrdzuje vedúci projektu Matej Zachar.
Priebeh je u každého z 12 celkov rovnaký: „V prvom kroku je z plášťa parogenerátora odrezaný prstenec, ktorý je následne segmentovaný na páliacom pracovisku na kusy o hmotnosti do 1 tony. Po odstránení časti plášťa je postupne realizovaná fragmentácia približne 5500 teplovýmenných rúrok, v ktorých počas prevádzky cirkulovala chladiaca voda primárneho okruhu.“
V poslednej fáze demontáže parogenerátora sú pásovou pílou fragmentované dva kolektory.
Garancia bezpečnosti
Rozsiahlu projektovú aj prevádzkovú dokumentáciu k projektom museli schváliť Ministerstvo životného prostredia SR, Úrad jadrového dozoru aj Úrad verejného zdravotníctva.
Bezpečnosť je pri takýchto operáciách prvoradá. Všeobecne platí, že „keďže kľúčové činnosti vyraďovania prebiehajú v kontrolovanom pásme jadrovej elektrárne, je najvyššou prioritou dodržiavanie všetkých zásad ochrany pracovníkov aj životného prostredia pred ionizujúcim žiarením ako aj uplatňovanie dôrazu na ochranu zdravia z pohľadu priemyselnej bezpečnosti“.
Čo sa týka priestoru pre budúcu spoluprácu s inými jadrovými elektrárňami v zahraničí, ktoré sú alebo budú v etape vyraďovania, VUJE svoj podiel prác nevylučuje. „Vieme im ponúknuť naše know-how a skúsenosti, keďže už sme jednotlivé zariadenia a technológie pre demontáž a fragmentáciu navrhli, naprojektovali, vyrobili, uviedli do prevádzky a už zbierame reálne praktické skúsenosti s ich prevádzkou,“ uzatvára vedúci projektu za VUJE Matej Zachar.