20.05.2023 Наши люди
Medailón, venovaný pamiatke Jána Korca, prvého generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva VUJE, a. s., pri príležitosti 20. výročia Nadácie Jána Korca a jeho nedožitých 75. narodenín
Vizionárske videnie súvislostí. Obrovská pracovná nasadenosť a profesionalita. Nezlomná povaha a mimoriadna otvorenosť. Zmysel pre spravodlivosť a nezištná pomoc druhým. Aj to sú črty výraznej osobnosti slovenskej energetiky Ing. Jána Korca, CSc., ktorý kam prišiel, tam vzbudzoval rešpekt, a čo si zaumienil, to dokázal. „Pre neho slovo nie neexistovalo,“ spomína pri príležitosti 20. výročia Nadácie Jána Korca a nedožitých 75. narodenín rímsko-katolícky kňaz, otec Peter Tibenský, najbližší spolupracovník kardinála Jána Chryzostoma Korca. Práve Mons. Korec o svojom menovcovi a osobnom priateľovi hovoril to, čo všetci blízki a spolupracovníci Jána Korca potvrdzovali: „Bol osobnosťou mimoriadnych vlastností, centrom intelektuálnych a mravných ľudí. Nezabúdal na ľudský rozmer techniky, čím prispel k rozvoju Slovenska.“
Medzi Jánom Korcom a jeho eminenciou kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom sa vytvorilo vzácne priateľstvo. Prvé stretnutie sa pritom uskutočnilo náhodne, 8. novembra 1990, keď obaja cestovali za pracovnými povinnosťami do Bruselu a Rotterdamu. Osobný tajomník kardinála, otec Peter Tibenský, na to aj dnes spomína s pobavením. Neznámy vysoký pán mu v uličke medzi sedadlami nekompromisne oznámil: „Chcel by som hovoriť s pánom kardinálom,“ s tým, že sa takisto volá Ján Korec a preto má na to právo.
Tak sa začal písať spoločný príbeh dvoch osobností, ktorí podľa otca Petra Tibenského pripomínal vzťah otca so synom. Na rozhovor, ktorý viedli počas celého letu do Bruselu, si neskôr Ján Chryzostom Korec spomínal: „Hneď som zistil, že môj menovec, generálny riaditeľ Ján Korec, je vzácny človek, rozhľadený, schopný, vynikajúci odborník a pritom neobyčajne skromný a ľudský.“
To rozhodlo, že sa začali spoločne stretávať. Súkromne, v kruhu rodiny, aj pracovne, v elektrárni Jaslovské Bohunice či na nitrianskom biskupstve. Práve tu sa zrodila myšlienka obrovskej pomoci. Do vysoko postavenej katedrály v Nitre viedol dlhý rad historických, 250 rokov starých polorozpadnutých schodov ohrozujúcich životy. Ján Korec sa preto spojil s kolegami energetikmi, získali na to peniaze a schody obnovili. Dokončili sa, žiaľ, po jeho tragickom úmrtí, ale slúžia dobre ako pripomienka dodnes.
Ján Korec predstavoval v očiach svojich priateľov a spolupracovníkov osobnosť, jedného z mála výnimočných ľudí, ktorí nikdy neboli ľahostajní k situáciám, keď bolo niekomu treba pomôcť v núdzi. Všetci, čo ho poznali, to označovali za jednu zo základných vlastností tohto síce ambiciózneho, ale aj mimoriadne empatického muža.
Nadácia Jána Korca preto vznikla v roku 2003 na jeho pamiatku, ako pocta človeku, ktorý podával pomocnú ruku ešte skôr ako bola prosba vyslovená, v roku 2023 má 20. výročie, a vo väčšine projektoch pomáha pri rozvoji mladej slovenskej inteligencie v oblasti vedy a techniky. V tom odvetví, ktoré Ján Korec sám vyštudoval, kde sa stal v oblasti atómovej fyziky fundovaným odborníkom, predsedom Rady riaditeľov Centra pre rozvoj energetiky, prezidentom Zväzu priemyselných, výskumných a vývojových organizácií, a po transformácii VUJE na akciovú spoločnosť jej generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva.
Svoj život Ján Korec doslova zasvätil pomoci druhým a práci. Ako generálny riaditeľ VUJE mal oči všade, hovoril so všetkými zamestnancami a zaujímal sa o dianie v robote aj vo svete. Jeho vízia spoločnosti ako špičkovej organizácie s dôležitosťou ľudí bola veľmi jasná, húževnato za ňou kráčal, a, čo je najdôležitejšie, dokázal správnym spôsobom nadchnúť aj ostatných a ukázať im cestu. Nebál sa ani ťažkých projektov, bol náročný na svojich spolupracovníkov, no v prvom rade na seba.
„Otec mal obrovské pracovné nasadenie,“ potvrdzuje jeho syn, súčasný generálny riaditeľ VUJE, a. s. Matej Korec. „Vstával veľmi skoro ráno, o štvrtej, bol v práci prvý, aby stihol spraviť všetko potrebné. Vlastne za tmy do práce odchádzal a za tmy sa vracal domov,“ spomína, a jeho slová potvrdzuje blízky spolupracovník oboch, otca aj syna, Peter Líška: „Mnohokrát mi zavolal, aby som hneď o šiestej ráno prišiel. Tak som sa rýchlo obliekol a utekal do práce, a o šiestej sme už mali nejaké stretnutie.“
„Jano bol ranné vtáča. Koľkokrát mi o štvrtej ráno zavolal a pýtal sa: Čo robíš? A ja som odpovedal: No teraz už telefonujem,“ smeje sa jeho najbližší priateľ, spolužiak, astronóm Ľubomír Klocok.
Brilantný humor a zmysel pre iróniu a sarkazmus boli jednou z vlastností Jána Korca. Tých kľúčových bolo viac a majú v nich jasno všetci, čo ho poznali: Pomoc druhým a láska k rodine. Obrovská pracovná nasadenosť a profesionalita. Ambicióznosť. Vizionárstvo.
„Bol to človek mimoriadne schopný. Je veľmi pravdepodobné, že keby dnes žil, posunul by sa ešte vyššie a bol nejakým predstaviteľom Slovenskej republiky,“ je presvedčený jeho predchodca v pozícii generálneho riaditeľa VUJE Jozef Mišák. Najbližší priateľ, spolužiak, astronóm Ľubomír Klocok dodáva: „Keď prišiel Jano do miestnosti, bolo vidno, že prišiel niekto, kto je neprehliadnuteľný. Myslím si, že by bol dnes minimálne ministrom, ak nie predsedom vlády.“ A otec Peter Tibenský uzatvára: „Podobne ako pán kardinál Ján Chryzostom Korec boli obaja vizionári. Nemali len oči, ktoré vidia svet viditeľný, ale mali aj oči srdca, ktoré vidia svet neviditeľný. Videli až za vrchy do diaľky. A keď im mnohí protirečili, nakoniec sa ukázalo, že čo videli, sa aj splnilo.“
Prvý generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VUJE, a. s., Ján Korec.