Rok 2025 a výzvy 2026 v rozhovore pre HN: Nemecko dopláca na vypnutie jadra. Vďaka za Mochovce 3 a 4, hovorí Andrej Žiarovský

Link na rozhovor v HN nájdete na bit.ly/4jsdPVn.

Dozviete sa v ňom napríklad:

• Prečo sa Európa vracia k jadru a ako sa menia ekonomické podmienky výroby elektriny. 
• Ako a prečo sa rozhoduje o novej atómke v Jaslovských Bohuniciach – technológia, financovanie aj časový plán. 
• Rozdiel medzi reaktormi AP-1000 a VVER-440 a dôraz na moderné bezpečnostné prvky. 
• Čo spôsobilo odstavenie jadra v Nemecku a akú rolu v stabilite slovenskej energetiky zohrávajú Mochovce 3 a 4. 
• Aká je budúcnosť malých modulárnych reaktorov (SMR) a prečo môže byť Vojany ideálna lokalita. 

Online verzia rozhovoru redaktora Martina Marka s Andrejom Žiarovským v HN:

Premiér Robert Fico dostal počas decembra pozvánku do Bieleho domu, kde sa má stretnúť s americkýmprezidentom Donaldom Trumpom. Šéf Smeru chce s republikánskym prezidentom „podporiť podpísanie medzivládnej dohody medzi Slovenskom a USA o spolupráci v jadrovej energetike.“ Americká firma Westinghouse sa už niekoľko mesiacov skloňuje ako možný generálny zhotoviteľ novej atómky v Jaslovských Bohuniciach. 

„Westinghouse jasne deklaroval, že o Slovensko má záujem. Za tejto situácie je k dispozícii skutočne len reaktor Westinghouse AP-1000,“ hovorí pre HN Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty jadrovej firmy VUJE. 

Kabinet Roberta Fica prekvapivo vyberá zhotoviteľa Bohuníc bez tendra. Žiarovský na margo toho vraví, že vo chvíli, keď vláda definovala podmienky pre výkon tlakovodného reaktora, tak výpočet možných dodávateľovvýrazne zredukoval. Napríklad francúzsky reaktor je pre naše podmienky „príliš silný.“ 

Manažér z VUJE okrem iného v rozhovore vysvetľuje, ako sa v Európe ukazuje renesancia jadrovej energetiky a prečo Nemecko už cíti dosahy svojho vypnutia atómových blokov. 

Zámery na nové atómové bloky majú v Česku, Poľsku, Maďarsku a my máme taktiež plány na jadrový blok. Ako sa prejavuje návrat Európy k jadrovej energetike?

Zatiaľ posledný člen jadrového klubu, ktorý prehodnotil zámer ukončiť jadro, je Belgicko. Jedno z prvých rozhodnutí novej belgickej vlády bolo, že sa pozastaví vyraďovanie posledných dvoch jadrových elektrární Doel 4 a Tihange 3 a naopak, ich životnosť sa bude predlžovať. Dánsko zahájilo legislatívny proces, na konci ktorého by malo byť zrušenie zákona z roku 1985 zakazujúceho výstavbu jadrových elektrární v krajine. Toto už sú hmatateľné príklady jadrovej renesancie. Sú tu aj ďalšie krajiny, ktoré pod vplyvom Greendealu odchádzali od jadra ale svoje rozhodnutia prehodnotili a netýka sa to len Európy. Napríklad Japonsko taktiež ohlásilo návrat k jadrovej energetike a postupne oživuje svoje elektrárne. Ostatne, Ázia od jadrovej energie nikdy neodišla a predovštkým Čína a India stále kapacitu svojich elektrární zvyšujú. 

Pred časom som robil rozhovor s finančným riaditeľov VÚB Banky Andrejom Viceníkom, ktorý povedal, že v minulosti banky počítali, či sa oplatia investície do jadra ale po energetickej kríze sa to zmenilo. Ako sa zmenili finančné ukazovatele pre jadrovú energetiku? 

Máte investičné náklady a na druhej strane sú kalkulované príjmy od cien energie. Problém uplynulých 20 rokov bolo, že cena elektriny klesala, respektíve stagnovala. Vo chvíli keď trhová cena silovej elektriny klesne pod 40 eur za megawatthodinu, nielen jadrové, ale všetky elektrárne majú problém. Samozrejme okrem od počasia závislých obnoviteľných zdrojov, ktoré sa ale mohli spoľahnúť na dotácie. Cena elektriny sa medzi rokmi 2018 až 2022stabilizovala na 55 eurách za megawatthodinu, čo bolo akurát na prežitie.

Do toho vstúpila vojna na Ukrajine a ňou vyvolaná geopolitická nestabilita priniesla cenový výkyv až k 1 000 eur za megawatthodinu. Dnes už druhým rokom sme na hodnote 90 až 95 eur za megawatthodinu. Toto je realistická cena, ktorá korešponduje s možnosťami energetiky. 

Ľudia z obnoviteľných zdrojov argumentujú, že oni sú schopní dodať elektrinu medzi 50 až 60 eurami za megawatthodinu.

Za túto cenu ju kľudne predáte na trhu a trh EÚ je nastavený tak, že od počasia závislé zdroje uprednostňuje. Ale musíte počítať s tým, že vo chvíli keď obnoviteľné zdroje prerastú určité percento podielu v energetickej sústave, tak musíte do sústavy investovať a posilniť jej robustnosť aby sústava dokázala zvládať nepredikovateľné toky elektriny dané tým, či slnko svieti alebo nesvieti, resp. vietor fúka lebo nefúka. Keď to neurobíte, môžete očakávať, že sa vám stane to, čo nedávno v Španielsku. Triviálny problém s poklesom výkonu v súbehu s vypadnutím jednej vysokonapäťovej linky prerástol do blackoutu a Španielsko, ktoré v momente havárie išlo na od počasia závislé OZE na viac než 60%, strhlo so sebou aj Portugalsko a časť Francúzska. A samozrejme k tomu ešte musíte počítať aj náklady na dodanie elektriny do siete, keď „nefúka a nesvieti“. Čiže stále musíte mať v dispozícii spoľahlivé záložné zdroje. Viaceré analytické konzultačné firmy dospeli k záveru, že k spomínanej cene 50 až 60 eur za megawatthodinu tak musíte ešte pripočítať ďalších 60 až 65 eur za megawatthodinu a až vtedy dostanete tú skutočnú cenu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane, keď kolegovia v Česku počítali cenu na základe tzv. vyrovnaných náklady na elektrinu (LCOE) pre jadrový zdroj Dukovany, došli k rozpätiu 50 až 60 eur za megawatthodinu, čo je fantastická cena. To sú výsledky jadrovej renesancie.

Fyzika sa politikou oklamať nedá. A je dobré, že sa vracajú na stôl energetické témy, ktoré už nie sú preťažované ideologickým balastom. Pre energetiku v tradičnom ponímaní je v strede záujmu spotrebiteľ – kľúčové je bezpečne a spoľahlivo mu dodať energiu v potrebných množstvách. Vo chvíli, keď položíte v energetickom mixe ťažisko na od počasia závislé obnoviteľné zdroje, tak už spotrebiteľ nie je vašou prioritou, ale obrazne povedané „tancujete“ okolo týchto zdrojov a v centre vašej pozornosti je, či svieti a fúka alebo nie. Samozrejme, bolo by hriechom od počasia závislé obnoviteľné zdroje nevyužívať. Pragmatické spolužitie jadra doplňovaného vodnou energiou ako základu energetického mixu a od počasia závislých zdrojov ako jeho nadstavby, je podľa mňa cesta, ktorou sa bude uberať budúcnosť našej energetiky. Ale v súčasnosti ešte stále majú svoje miesto v energetickom mixe aj paroplynové elektrárne.

Pri nových Jaslovských Bohuniciach sa ešte nedá predpovedať výstupná cena elektriny?

V tejto chvíli to ešte nie je skalkulované. Proces prípravy ešte nedospel do štádia, že by sa pracovalo s číslami vystupujúcimi z konkrétnej technológie a s konkrétnymi podmienkami financovania projektu. 

Kým Európa hovorí o jadrovej renesancií, Nemecko svoje zdroje zavrelo a miesto nich často využíva fosílne uhoľné elektrárne. Dopláca už Nemecko na vypnutie jadra?

Ich už to dobieha. Prejavilo sa to najmä v roku 2024 keď Nemecko dosiahlo zápornú bilanciu výroby elektriny na úrovni mínus 28 TWh, čo je ročná výroba Slovenska. Primárnou príčinou ani tak nebol deficit výrobnej kapacity, ale snaha držať na uzde produkciu oxidu uhličitého, ktorý sa pri spaľovaní uhlia tvorí najviac. Nemecká produkcia oxidu uhličitého sa vďaka importu pohybuje medzi 300 až 350 gCO2/kWh. Bez importu by atakovali úroveň 500 gramov. Nemci si to zatiaľ môžu dovoliť, pretože Francúzsko, Poľsko aj Česko majú naopak prebytok vyrobenej elektriny. Lenže Poľská energetika ide do stavu transformácie a uhoľné elektrárne budú postupne odstavované. Poliaci už teraz vedia, že v roku 2029 nastane obdobie keď budú vo výrobe elektriny deficitní. Otázka je čo urobia Česi, ktorí majú s uhlím podobný problém, pretože približne tretina ich elektrárenského výkonu vychádza z uhlia. Pre ilustráciu, v ČR z jadra získavajú až 40 percent elektriny. Ostatne, práve táto kombinácia „tvrdých“ zdrojov im pomohla prekonať problémy, keď došlo v júli tohto roku k pádu 400 kV linky. Otázkou je, do kedy sa Čechom podarí uhlie udržať v prevádzke. 

My sme už naše uhoľné elektrárne odstavili a vďaka tomu máme produkciu CO2 na kilowatthodinu bezpečne pod 100 gramov na kWh. Sme štvrtí najlepší v Európe a bezpečne sa zmestíme aj do prvej dvadsiatky na svete. Preto hovorím Pán Boh zaplať za Mochovce 3 a 4, pretože toto, spolu s miernym prebytkom výroby elektrickej energie, nám dáva istý komfort pri plánovaní ďalšieho rozvoja našej energetiky. 

Kedy uvidíme Mochovce 4 v prevádzke?

Očakávam, že spustené budú v priebehu budúceho roka, ale na bližšie informácie je potrebné sa spýtať u investora, ktorým sú Slovenské elektrárne.

Vláda plánuje v Jaslovských Bohuniciach postaviť novú jadrovú elektráreň, je podľa vás správne, že má byť štátna?

Ja si myslím, že to rozhodne nie je na škodu. Energetika je strategickým odvetvím a stav energetiky vstupuje priamo do bezpečnostných aspektov štátu. Takže posilnenie roly štátu v energetike vnímam pozitívne.

Slovensko sa o projekt stále delí s českou energetickou spoločnosťou ČEZ. Keďže ČEZ má skúsenosti s jadrom nemohli by Bohunice z toho podľa vás benefitovať? 

Zhodou okolností som bol pri tom, keď sa v roku 2009 JESS ako spoločný podnik ČEZu a Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Slovenska zakladal. Slovensko je čo sa týka podielu výroby elektriny jadra druhou krajinou na svete a jadrové elektrárne na Slovensku prevádzkujeme už viac než 50 rokov, takže nedostatkom skúseností určite netrpíme. 

Prepočty hovoria, že nové Bohunice majú stáť do 15 miliárd eur, je to podľa vás reálna suma?

Je to tzv. benchmarková hodnota. Čiže, je to presný súčet v tejto chvíli nepresných čísiel. Akonáhle budeme mať na stole detailný projekt, kde bude nadefinované čo všetko má zahrnovať, budeme poznať finančné náklady a budeme poznať všetky súvisiace a vyvolané investície, tak až potom sa môžeme baviť o presnej sume. 15 miliárd eur sa mi javí ako suma aj s priestorom pre spomínané súvisiace a vyvolané investície.

Vláda stále nehovorí akým spôsobom sa má atómka financovať, čo by bolo podľa vás najlepší finančný model v našich podmienkach?

Ja by som sa odrazil od toho, akým spôsobom postupujú Bulhari, ktorí podpísali zmluvu so spoločnosťou Westinghouse na výstavbu dvoch blokov AP-1000 v elektrárni Kozloduj. Tu sa postupuje systémom podpory financovania zo strany zúčastnených štátov dodávajúcich technológiu. To znamená, že exportno-importné banky krajín, ktoré dodávajú technológiu sa podieľajú na projektovom financovaní. V príde Bulharska sú to hlavne americké a kórejske exportné inštitúcie. V prípade pripravovanej poľskej elektrárne v lokalite Kopalino-Lubietowo s troma plánovanými reaktormi AP-1000 ide zase americké a kanadské banky. 

Hovorilo sa, že výber zhotoviteľa Bohuníc má prebehnúť do roku 2027, nakoniec to vyzerá tak, že stavbu by mohli robiť Američania z Westinghousu. Nechýba na takúto veľkú zákazku súťaž, keďže aj ČEZ ju robil na Dukovany? 

Vo chvíli keď vláda definovala okrajové podmienky pre výkon tlakovodného reaktora na 1200 MWe a to, aby išlo o overenú technológiu, tj. z daného typu je už v prevádzke aspoň jeden referenčný reaktor , tak v tej chvíli sa vám počet možných dodávateľov výrazne zredukoval. Pokiaľ z geopolitických dôvodov dáme bokom ruskú technológiu VVER-1200 alebo čínsku technológiu HPR-1000, tak nám zostanú tri technológie. Ale len zdanlivo. Francúzsky reaktor EPR spoločnosti EDF má ale výkon viac než 1700 MWe, a je teda pre nás priveľký. Verzia EPR-1200, ktorá by spĺňala výkonový limit je zatiaľ stále len v štádiu projektu a nie je ešte postavená nikde na svete. Kórejský výrobca KHNP ponúka na trhu reaktor APR-1400 s výkonom redukovaným na 1100 megawattov. Lenže kórejské riešenie je technologicky odvodené od technológie Westinghouse a využíva prvky jeho duševného vlastníctva. Na základe toho, medzi KHNP a spoločnosťou Westinghouse existuje dohoda, ktorá určuje na aké trhy môže ísť kórejská firma, a ktoré si Westinghouse rezervuje pre seba. A Westinghouse jasne deklaroval, že o Slovensko má záujem.. Za tejto situácie je k dispozícii skutočne len reaktor Westinghouse AP-1000.

Práve český prípad ukazuje, že prístup cez tender je časovo veľmi náročný a nehovoríme tu o mesiacoch, ale o rokoch. A ako všetci vieme, čas sú peniaze. Časové posuny pri administrovaní tendra môžu spôsobiť, že vypadneme z tzv. výrobných slotov kľúčových komponentov a finančné straty z posunu celého projektu a oneskorenia začiatku výroby elektriny, budú podstatne vyššie, než hypotetická úspora z tendrovania.

V čom sú Američania takí dobrí?

AP-1000 je veľmi zaujímavý reaktor. To čo je špecifikom tejto technológie, je dôraz na pasívne prvky bezpečnosti. Čiže tieto prvky neovláda napr. striedavý elektrický prúd, ale dominantným akčným elementom je gravitácia alebo prírodné sily, ktoré sa obrazne povedané „nedajú vypnúť“, ako napríklad hydrostatický tlak a tlakový rozdiel. Aj vďaka pasívnym systémom AP-1000 zaberá menšiu zastavanú plochu a má menšie nároky na obslužný personál. Technológia je zaujímavá aj v tom, že bohato využíva skúsenosti Westinghousu z projektovania a výroby ponorkových reaktorov.

A Francúzsky reaktor nemá takéto výhody?

Všetky spomínané technológie patria do tzv. generácie 3+ a ich bezpečnostné parametre sú veľmi vyrovnané, ale samozrejme každý z nich má svoje prednosti. Francúzsky reaktor má napríklad najväčšiu termodynamickú účinnosť až na úrovni 37 percent. Ďalšou francúzskou špecialitou je veľký výkonový regulačný rozsah ich reaktorov. Je to dané tým, že ich energetický mix predstavuje takmer 70 percent jadra, 12 percent vody, približne 14 percent obnoviteľných zdrojov, len s minimom paroplynových zdrojov a Francúzi preto svoje jadrové zdroje používajú aj na výrobu regulačného výkonu dodávaného do siete. 

Američania ponúkajú pre Bohunice reaktor AP-1000 doposiaľ máme na Slovensku skúsenosti len so sovietskymi reaktormi VVER-440 ako by ste laikovi vysvetlili rozdiel medzi nimi?

AP-1000 kladie dôraz na už spomínané pasívne bezpečnostné prvky. Naše VVER patria ešte do druhej generácie a sú konštruované konvenčnejšie. Základom ich bezpečnostných systémov sú tzv. aktívne bezpečnostné prvky vyžadujúce napr. elektrické napájanie, čo sa potom rieši viacnásobným zálohovaním, tzv. redundanciami. To je ten najpodstatnejší rozdiel. Potom tu máme napríklad také technické finesy, že americká technológia používa vertikálne parogenerátory a VVER horizontálne. Reaktor VVER-440 vznikal na sovietskych rysovacích doskách na prelome 60. až 70. rokov minulého storočia. Reaktor a hlavné komponenty sú dizajnované veľmi robustne a s veľkou mierou bezpečnostnou rezervou. Na druhej strane, systémy kontroly a riadenia a bezpečnostné systémy našich reaktorov sú priebežne modernizované, aby vždy zodpovedali platným požiadavkám.

Pre jadrové technológie je kľúčovým dôraz na bezpečnosť. Vychádza to z poučení z minulosti. Pred tým než v roku 1979 došlo k havárii na americkej elektrárni Three Mile Island a v roku 1986 k černobyľskej katastrofe, sa na jadrovú energetiku pozeralo len ako na ďalší spôsob výroby elektriny. Tieto dve havárie nás prinútili nazerať na jadrové zdroje diametrálne odlišnou optikou. V tomto smere je zásadná najmä udalosť Three Mile Island 2, paradoxne, pri ktorej nikto nezahynul. A veľmi rýchlo sa prišlo na to, že dôraz na bezpečné správanie a zvyšovanie bezpečnosti vedie z zároveň zvyšovaniu spoľahlivosti a teda k zlepšovaniu ekonomických parametrov prevádzky jadrovej elektrárne. Dnes jadrové elektrárne dosahujú prevádzkovú disponibilitu viac než 80 percent. To u iných zdrojov výroby elektriny nemáte.

Prečo nehoda Three Mile Island mala väčší vplyv na jadrovú bezpečnosť ako nehoda v Černobyle hoci Černobyľ mal väčší dosah? 

Bola to prvá havária jadrovej elektrárne, pri ktorej došlo k roztaveniu aktívnej zóny. Na rozdiel od černobyľskej havárie, kde k havárii došlo pri testovaní mimo bežný prevádzkový režim, k tejto havárii došlo pri rutinnej prevádzke. Zjednodušene povedané, problém vznikol z toho, že operátor kvôli nešťastne navrhnutej signalizácii nebol schopný jednoznačne určiť, či je jeden z ventilov primárneho okruhu otvorený alebo zatvorený. Preto sa nedokázal správne zorientovať v tom, či má v primárnom okruhu chladiacej vody veľa alebo málo. V skutočnosti jej bolo málo, došlo k obnaženiu a neskôr až k roztaveniu aktívnej zóny. Nikto pri tom nezahynul a dokonca ani nedošlo k významnejším únikom rádioaktivity mimo objekt elektrárne, ale masívna medializácia výrazne zhoršila obraz jadrovej energetiky v očiach americkej verejnosti. Analýza príčin havárie ukázala, že pre prevádzkovanie jadrových elektrární potrebujeme exaktnejší prístup, kde bezpečnosť a bezpečné správanie je doslova na prvom mieste. Preto sa museli urobiť systémové opatrenia vo viacerých smeroch a jedným z výstupov je, že prevádzkový personál musí mať každom čase jasný prehľad v akom režime sa reaktor a celá elektráreň nachádza. A tak sa napríklad zrodil aj pojem kultúra bezpečnosti, ktorý definuje bezpečné správanie prevádzkového personálu elektrárne za každých okolností a aj vtedy, keď sa obrazne povedané, „nikto nepozerá“.

Černobyľská havária je v mnohých smeroch atypická. To, čo sa stalo tam, je fakticky nereplikovateľné nikde na svete. RBMK, bol veľmi zvláštny typ varného reaktora moderovaného grafitom. No a tu je prvý problém: grafit za istých podmienok horí. Sovietska vláda veľmi dobre vedela prečo sa tieto reaktory neexportovali do zahraničia a boli stavané výhradne na území vtedajšieho ZSSR. Sovietske hospodárstvo trpelo v tom čase veľkým nedostatkom elektriny. Zadanie pri vývoji tohto reaktora preto bolo, postaviť čo najjednoduchšiu elektráreň, ktorá sa bude dať postaviť rýchlo a bez použitia náročných výrobných technológií. Aj na svoju dobu mal tento reaktor veľmi skromné systémy kontroly a riadenia. 

Paradoxne, v 80-tych rokoch sa zdalo sa, že reaktor typu RMBK by mohol byť správnou cestou pri elektrifikácii ZSSR. Ale Černobyľ ukázal, že až príliš jednoduchá technológia skrýva viaceré hrozby. Ku katastrofe výrazne pripel priam zúfalý nedostatok kultúry bezpečnosti prevádzkového personálu. Pri vykonávanom teste sa reaktor aj napriek chabej inštrumentácii doslova bránil „násiliu“, ktoré na ňom vykonávala obsluha a v jednu chvíľu sa sám odstavil. Vtedy mal vedúci testu inžinier Ďatlov povedať, že stačilo, na dnes končíme. Lenže na Ďatlovov príkaz reaktor začali silou-mocou preberať k životu a reaktorová fyzika zbavená obmedzení zámerne povypínaných bezpečnostných systémov v jednu chvíľu nekompromisne pretlačila vôľu ľudí. 

Neviem si predstaviť, že by sa takto správal personál jadrovej elektrárne mimo vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Keď sa neskôr analyzovalo, aké prevádzkové predpisy boli porušené, tak prekvapení medzinárodní odborníci skonštatovali, že až tak veľa toho zase nebolo, lebo aj samotná sovietska predpisová báza bola v tomto smere veľmi chabá.

Zhodu okolností obe udalosti sú filmársky spracované. Nehoda Three Mile Island je zobrazená v seriáli Meltdown a Černobyľ zase v seriály s rovnakým názvom. 

Seriál Černobyľ dáva vcelku doveryhodnú predstavu o tom, čo sa na tejto elektrárni na konci apríla 1986 stalo. Samozrejme, sú tam nejaké chyby, ale tie odhalí len oko odborníka. Naproti tomu dokument Meltdown je zúfalým príkladom manipulovania s informáciami a emóciami. Divák sa v ňom o samotnej havárii nedozvie v podstate nič.

Myslíte si, že Bohunice budú postavené v roku 2042?

Je to veľmi ambiciózny termín. Pokiaľ sa však udrží vysoké tempo prípravy a prácach na realizácii, tak ho vidím ako možný. Tento termín nie je stanovený náhodne. V tom čase uplynie 60 rokov od spustenia bohunickej elektrárne V2. Sumárny výkon jej dvoch reaktorov je tesne nad 1 000 megawattov. Takže keď hovoríme o novej 1200 MWe elektrárni spustenej v tomto období, ide tu len o nahradenie výkonu, ktorý bude z dôvodu uplynutie životnosti odstavený a vyradený. Keď si vezmeme konzervatívne prognózy vývoja spotreby elektriny na Slovensku, tak v roku 2040 sa majú pohybovať na úrovni 36,5 terawatthodín ročne oproti súčasným 27 TWh. My ešte musíme vyriešiť tento nárast, a preto sa hovorí aj o stavbe malých resp. pokročilých modulárnych reaktorov taktiež v lokalite Bohunice, konkrétne na mieste kde boli kedysi chladiace veže už vyradenej elektrárne V1. 

A keď sa predĺžili V2 na 80 rokov?

Pre Slovensko by to bolo len plus, ale v energetike pristupujeme k riešeniu problémov konzervatívne. Dnes sa nemôžeme spoľahnúť na to, že životnosť bude možné predĺžiť na 80 rokov a nerobiť nič. S ohľadom na energetickú bezpečnosť našej krajiny musíme konzervatívne počítať so 60 rokmi životnosti a tomu prispôsobiť plány do budúcnosti. Predlžovanie životnosti je veľmi komplexný proces. Exaktne sa kontroluje stav technologického vybavenia elektrárne a v akreditovanom laboratóriu musíme vykonať príslušné testy zariadení majúcich vplyv na jadrovú bezpečnosť. Na Slovensku pritom takéto laboratóriom máme. Pri testovaní sa simuluje vibračné a tepelné opotrebenie, či dokonca zemetrasenie alebo správanie sa zariadenia počas hypotetickej havárie. Na základe meraní je potom prevádzkovateľovi elektrárne vydaný certifikát či zariadenie vyhovuje a na akú dobu životnosti. Posledné slovo však vždy má Úrad jadrového dozoru.

Ja ako laik keď sa pozriem na vývoj technológii za posledných 60 rokov tak vidím obrovský skok. Minimálne už pri osobných autách či počítačoch. Bude elektráreň V2 aj po desaťročiach stále taká efektívna?

Primárne otázka je, či bude bezpečná a spoľahlivá. Toto je a bude rozhodujúci parameter pri prevádzkovaní každej jadrovej elektrárne. Čo sa ekonomickej efektivity týka, staršie elektrárne majú pri prevádzkovaní jednu podstatnú výhodu. Sú dávno účtovne amortizované. Takže možno trochu paradoxne, pokiaľ sa o elektráreň riadne staráte a nezanedbávate údržbu, tak aj vo vyššom veku vie dosahovať výborné ekonomické parametre. 

Nie je chyba stavať drahú veľkú atómku v Bohuniciach, keď technológia smeruje k modulárnym menším reaktorom, ktoré môžu byť lacnejšie? 

Na energetiku musíme pozerať komplexne, ako na celok. Z hľadiska bezpečnosti aj prevádzkových paramentrov nie je najlepšie mať obrazne povedané „všetky vajíčka v jednom košíku“. Preto v energetike máme to, čomu hovoríme energetický mix, tj. podľa možností najoptimálnejšiu kombináciu technológií využívaných k výrobe a dodávke energie. V podmienkach Slovenska to môže byť jedna alebo dve veľké jadrové elektrárne a flotila menších tzv. modulárnych reaktorov. Keby sme dnes presne vedeli, ktorá z vyvíjaných technológii bude najúspešnejšia a v budúcnosti nahradí dnes dominantnú tlakovodnú technológiu, tak by sme si vedeli do budúcna zvoliť správnu technológiu bez rizika. Lenže do budúcnosti nevidíme, a v energetike nie je priestor pre slovo „môže“. Ja rád s nadsázkou hovorievam, že dnešná tlakovodná technológia, kam patria aj naše VVER-440, je ako stíhačky Spitfire alebo Mustang na konci druhej svetovej vojny. Boli to vynikajúce a krásne lietadlá, ale technológia postavená na piestovom motore a priamom krídle už nemohla priniesť nič prelomové. Musel prísť prúdový motor a šípové krídlo, aby lietadlá dokázali lietať nadzvukovou rýchlosťou. Analogické očakávania mám od tzv. pokročilých jadrových technológií, reprezentovaných vysokoteplotnými reaktormi, alebo veľmi perspektívnou technológiou rýchlych reaktorov chladených tekutými kovmi.

Na Slovensku sa uvažuje, že modulárne reaktory by mohli vyrásť buď v areáli Bohuníc, US Steel, Vojany či Mochovce, ktorá z týchto lokalít je podľa vás najlepšia? 

Pri umiestňovaní je výhodou, pokiaľ daná lokalita má už jadrový štatút – výrazne to skracuje proces schvaľovania. To je prípad lokality Jaslovské Bohunice. Z „nejadrových“ lokalít sa javí najlepšou a najvhodnejšou pre umiestnenie SMR lokalita bývalej uhoľnej elektrárne Vojany na východnom Slovensku. 

Keď hovoríme o modulárnych reaktoroch, rozumie sa tým, že takýto reaktor je typovo unifikovaný, vyrábaný sériovo a je navrhnutý tak, aby sa montážne práce na stavbe minimalizovali len na skompletovanie jednotlivých výrobných modulov. Slovo modulárny tu má ale aj ten význam, že takto sériovo vyrábané reaktory bude možné spájať do „batérií“ podľa požadovaných výkonových parametrov.

Pri modulárnych reaktoroch je potrebné dať si pozor práve na slovo „malé“. Väčšina vyvíjaných typov sa výkonmi pohybuje v rozsahu 200 až 300 MWe a v médiách sa pod „malým“ reaktorom označuje aj reaktor s Rollce Royce s výkonom 470 megawattov. A to už je výkon porovnateľný s našimi VVER-440/213.

Zároveň je to aj na východnom Slovensku, kde už dlhodobo chýba silný zdroj elektriny.

Keď sa pozriete na mapu naše energetickej sústavy, tak na západe máme Bohunice, Mochovce, Gabčíkovo aj Vážsku kaskádu. Skutočne, väčšina zdrojov výroby elektrickej energie je na západe Slovenska. Samozrejme elektrinu vieme prostredníctvom našej prenosovej sústavy priviesť aj na východ, ale v každom prípade je dobré mať rovnomernejšiu distribúciu zdrojov. 

Akú majú ekonomiku majú reaktory využívajúce vyhorené palivo?

Keď z tlakovodného reaktora (napr. VVER-440) vyberieme palivo, stále obsahuje približne 95 percent využiteľného štiepneho alebo štiepiteľného materiálu. Takéto palivo sa považuje za druhotnú surovinu a nie za jadrový odpad. Preto sa preň viac než „vyhorené“, používa termín použité jadrové palivo. Samozrejme, takéto palivo musí prejsť procesom tzv. prepracovania. A práve takéto prepracované palivo je potom možné „spaľovať“ napríklad v rýchlych reaktoroch chladených tekutým olovom. Štyri takéto reaktory, každý s výkonom 200MWe, ktoré vyvíja spoločnosť Newcleo, by jedného dňa mali stáť práve v lokalite Jaslovské Bohunice.

Vyhneme sa vďaka využívaniu použitého paliva stavbe hlbinného úložiska na jadrový odpad?

Či sa mu úplne vyhneme to si netrúfnem povedať, ale každopádne, opakované využitie jadrového paliva výrazne zníži kapacitné požiadavky na hlbinné úložisko.

V súčasnosti na Slovensku použité jadrové palivo skladujeme v tzv. medziskladoch. V lokalite Jaslovské Bohunice máme dva takéto medzisklady a ich kapacita nám vystačí približne na 60 rokov. Pre rádioaktívny odpad, ktorého drvivá väčšina patrí do kategórie nízko alebo veľmi nízko aktívnych odpadov, máme v lokalite Mochovce vybudované Republikové úložisko RAO taktiež s kapacitou približne 60 rokov.

•