Slavomír Bebjak, Branislav Hatala, Vladimír Slugeň a ich aktuálny pohľad na projekt ALLEGRO

Dôležitou súčasťou tejto etapy je získavanie experimentálnych údajov pomocou výskumných zariadení, akou je aj experimentálna héliová slučka STU, a takisto aj vykonanie veľkého množstva bezpečnostných analýz nevyhnutných pre výskum fyzikálnych javov a procesov demonštrátora ALLEGRO. Tomuto cieľu prispieva aj práve prebiehajúci projekt SafeG, ktorý je zameraný na vyriešenie otvorených otázok v koncepcii bezpečnosti plynom chladených rýchlych reaktorov (GFR) a návrhu kľúčových bezpečnostných systémov demonštrátora ALLEGRO.

ALLEGRO – demonštrátor plynom chladeného rýchleho reaktora 4. generácie

ALLEGRO je jedným zo šiestich predstaviteľov reaktorov takzvanej 4. generácie. V rámci európskeho výskumu má Slovensko unikátnu šancu spolu s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Francúzskom, ako aj ďalšími krajinami významne sa podieľať na jeho výstavbe. V prvom kroku je potrebné vytvoriť zodpovedajúcu technologickú platformu a aktivizovať ľudí doma i v zahraničí, ktorí majú záujem riešiť náročné technické úlohy. ALLEGRO je i šanca pre Slovensko vrátiť sa na reálnu cestu technického a ekonomického rozvoja. Môže reštartovať technickú a technologickú vedomostnú bázu, na ktorej by stavali aj iné odvetvia. Môže byť oblasťou pre kapitalizáciu našich doterajších skúseností s výstavbou a prevádzkou jadrových zariadení. Prispeje k uzavretiu palivového cyklu a k opätovnému využitiu ožiareného paliva, ktoré tvorí podstatnú časť rádioaktívnych odpadov. Dáva príležitosť vytvoriť stovky nových pracovných miest a šancu zapojiť sa do excelentného výskumu mnohým slovenským firmám. 

Výstavba ALLEGRA, chladeného plynom, predpokladá v prvých možno i desiatich rokoch vybudovanie technologickej platformy a investícií do strojárstva, chémie, či elektrotechniky. V školstve by to chcelo výraznejší príklon talentovanej mladej generácie k prírodným a technickým vedám. K tomu však dôjde len v prípade, že mladí budú vidieť reálne príležitosti na uplatnenie sa v technických disciplínach. 

Pre zabezpečenie energetických požiadaviek budúcnosti desať krajín, ako Argentína, Brazília, Kanada, Francúzsko, Japonsko, Kórejská republika, Juhoafrická republika, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a USA (v roku 2003 pristúpil EURATOM a v roku 2006 Čína i Ruská federácia), vytvorili Medzinárodné Fórum Generácie IV (Generation IV International Forum - GIF) a začali medzinárodnú rámcovú spoluprácu vo výskume budúcej generácie jadrovo energetických systémov známych ako Generácia IV. Tieto systémy môžu byť licencované, konštruované a prevádzkované v zmysle zabezpečenia konkurencie schopnej ceny a spoľahlivej produkcie energie pri uspokojivom riešení otázok jadrovej bezpečnosti, odpadu, nešírenia jadrových materiálov a verejnej mienky. Úlohou jadrovo energetických systémov Generácie IV bolo zabezpečenie ich medzinárodného zaradenia do prevádzky okolo roku 2030, kedy väčšina jadrových elektrární prevádzkovaných v súčasnosti bude na konci svojej projektovanej životnosti [1]. Výskumné programy po celom svete zamerané na jadrovú energetiku jednotlivo vyvíjali koncepty, ktoré pomohli vyformovať základ pre systémy Generácie IV. Zvýšená spolupráca v R&D, ktorá bude vykonávaná krajinami GIF, bude stimulovať progres k realizácií jednotlivých systémov. Na základe medzinárodných záväzkov a spoločného odhodlania svet bude môcť využívať benefity jadrovo energetických systémov Generácie IV v priebehu niekoľkých desaťročí. Na začiatku tohto storočia krajiny tvoriace GIF začali diskusiu o potrebnom výskume vedúcom k nasledovnej generácií reaktorov. Už od prvotných rozhovorov sa zaviazali vytvoriť technologický plán usmerňujúci celosvetové snaženie, čo bolo potvrdené podporou prípravy uceleného technologického plánu, ktorý sa stal jej hlavným cieľom. Viac ako sto vedcov a expertov z vybraných krajín bolo prizvaných, aby sa podieľali na jeho príprave.

Na základe stanovených cieľov projektu Generácie IV na ďalší vývoj špecifikovaných 6 reaktorových konceptov, ktorých stručný prehľad uvádzame v tabuľke 1. Reaktorové koncepty sú nasledovné:

• VHTR – Vysokoteplotný plynom chladený reaktor (Very-high temperature reactor ),
• SFR – Sodíkom chladený rýchly reaktor (Sodium-cooled fast reactor),
• SCWR – Superkritickou vodou chladený reaktor (Supercritical water cooled reactor),
• GFR – Plynom chladený rýchly reaktor (Gas-cooled fast reactor),
• LFR – Olovom chladený rýchly reaktor (Lead-cooled fast reactor),
• MSR – Reaktor chladený tekutými soľami (Molten salt reactor).

 

Tabuľka 1: Prehľad perspektívnych reaktorových konceptov Generácie IV [2].

Systém	Spektrum neutrónov	Chladivo	Teplota chladiva na výstupe (°C)	Palivový Cyklus	Elektrický výkon (MWe)
VHTR	tepelné	hélium	900-1000	Otvorený	250-300
SFR	rýchle	sodík	550	Uzavretý	30-150,  300-1500,  1000-2000
SCWR	tepelné/rýchle	voda	510-625	otvorený/ uzavretý	300-700,  1000-1500
GFR	rýchle	hélium	850	Uzavretý	1200
LFR	rýchle	olovo	480-800	Uzavretý	20-180, 300-1200, 600-1000
MSR	tepelné/ epitermálne	fluoridové soli	700-800	Uzavretý	1000

 

Hlavným kritériom výberu perspektívnych reaktorov bolo naplnenie 8 cieľov špecifikovaných GIF-om.  Zistilo sa však, že každá z členských krajín má iné priority pri využívaní reaktorov generácie IV. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ustanovili tri hlavné oblasti záujmu využitia reaktorov generácie IV. Sú to nasledovné:

• výroba elektrickej energie, 
• výroba vodíka a tepla pre priemyselné aplikácie, 
• manažment aktinoidov.

Výroba elektrickej energie je základnou úlohou aj súčasných jadrových reaktorov, teda je zrejmé, že na tento účel zostane nezmenený aj pre budúce reaktorové koncepty a je ho možné aplikovať aj na všetky systémy generácie IV. Na to, aby bolo možné použiť reaktory generácie IV aj na dodávku tepla pre priemyselné aplikácie, je potrebná vysoká výstupná teplota chladiva z AZ reaktora, najlepšie nad 700 °C [3]. Túto možnosť ponúkajú reaktory VHTR, GFR, MSR a LFR. Transmutácia aktinoidov je charakteristickou vlastnosťou rýchlych reaktorov z dôvodu využívania rýchleho spektra neutrónov a vysokej hustoty neutrónového toku. Okrem VHTR sa všetky reaktorové koncepty dajú použiť na transmutáciu aktinoidov. V prípade troch rýchlych reaktorov je to samozrejmé, ale aj reaktor MSR, ktorý pracuje v tepelnom a epitermálnom spektre neutrónov, je vďaka dobrej neutrónovej bilancii vhodným kandidátom. Základná koncepcia SCWR predpokladá prevádzku v tepelnom spektre neutrónov, avšak odstránením moderátora z AZ je ho možné prevádzkovať aj v rýchlom spektre neutrónov. 

Nevyhnutným krokom vo vývoji komerčného reaktora založeného na technológii GFR je výstavba experimentálneho demonštračného reaktora na kvalifikáciu paliva a na overenie bezpečnostných systémov špecifických pre technológiu GFR. Navrhovaným demonštračným reaktorom GFR je ALLEGRO - nízkoenergetický reaktor so schopnosťou prevádzky s rôznymi konfiguráciami aktívnej zóny, počnúc MOX palivom s oceľovým pokrytím a následne keramickým palivom, pri ktorom je možné dosiahnuť výstupnú teplotu až 850 °C. Rez jeho modelom je obrázku 1, technická schéma na obrázku 2.

Základná koncepcia reaktora ALLEGRO bola navrhnutá francúzskou organizáciou CEA. Tepelný výkon reaktora ALLEGRO by mal byť 75 MW, bez produkcie elektrickej energie. Z primárneho okruhu je teplo v tepelnom výmenníku odovzdávané do sekundárneho okruhu a odtiaľ do atmosféry. Projekt ALLEGRO predstavuje prvý reaktor na svete pracujúci s rýchlym spektrom neutrónov, ktorý je chladený plynom. Reaktor bude ďalej slúžiť ako vedecké a výskumné centrum, ktoré je nevyhnutné v ďalšej etape výstavby reaktorov IV. generácie.

Demonštrátor ALLEGRO bude mať počas svojej prevádzky rozdielnu skladbu paliva v aktívnej zóne. Ako prvá, štartovacia zóna (“MOX zóna”), bude použitá už existujúca technológia (kazeta obsahujúca prútiky MOX s kovovým pokrytím). Zóna MOX ALLEGRO je založená na technológii MOX palivových peletiek, oceľového pokrytie 15-15 Ti (trieda AIM1) a obalového drôtu, ktoré boli vyvinuté pre sodíkové rýchle reaktory. Druhá, “keramická” zóna (peletky z karbidu U-Pu vo vnútri SiCf/SiC pokrytia), bude slúžiť na testovanie nového dizajnu paliva a na otestovanie celkového návrhu plynom chladeného reaktora v podmienkach veľmi vysokých teplôt (850 °C). Z pohľadu bezpečnosti bude keramické palivo lepšie než MOX palivo, pretože sa taví pri vyšších teplotách.

Štartovacia palivová kazeta pozostáva zo 169 prútikov obklopených oceľovou (15-15 Ti) obalovou rúrou hexagonálneho tvaru hrúbky 0,2 cm. Krok palivových kaziet je 11,08 cm v studenom stave, t.j. pri teplote 20 °C. Veľkosť medzery medzi kazetami 0,15 cm. Hélium ako chladivo dosahuje tlak 7 MPa v prevádzkových podmienkach, t.j. 260 °C na vstupe a 535 °C na výstupe. Aktívna zóna obsahuje 81 MOX kaziet a 6 experimentálnych pozícií pre testovanie nového keramického paliva.

Koncept prútikovej palivovej kazety na báze karbidického paliva pochádza z prvotného návrhu energetického reaktora GFR. Kritériom návrhu bol lineárny výkon 164 W/cm. V prípade karbidického paliva nebolo možné navrhnúť koncept kazety s dištančným drôtom, pretože vlastnosti materiálu pokrytia SiC/SiCf nedovoľujú dištančný drôt použiť a je problematické nájsť kompatibilný materiál k SiC/SiCf na výrobu drôtu. V prípade prútikovej karbidickej kazety sú navrhnuté 4 dištančné mriežky uchytené na centrálnom prútiku. Centrálny prútik neobsahuje jadrové palivo, slúži len ako konštrukčný prvok. Pokrytie palivového prútika je skonštruované z piatich vrstiev. Obalová hexagonálna rúra je taktiež vytvorená z materiálu SiC. 

Na nasledujúcom obrázku je porovnanie materiálového zloženia a usporiadania konštrukčných materiálov palivového prútika štartovacej MOX kazety a palivového prútika karbidickej kazety.

V4G4 Centre of Excellence

Za účelom zintenzívnenia a zefektívnenia činností pri projektovaní demonštrátora ALLEGRO sa štyri organizácie jadrového výskumu Višegrádskej štvorky rozhodli vytvoriť právny subjekt, „V4G4 Centre of Excellence“, ktorý zodpovedá za medzinárodné zastúpenie projektu a jeho technickú koordináciu. Konzorcium V4G4 bolo založené v roku 2013. Náplňou činnosti „V4G4 Centre of Excellence“ je koordinácia činností na príprave koncepčného projektu demonštrátora ALLEGRO. Identifikované boli hlavné oblasti vývoja a bol stanovený plán činností „V4G4 Centre of Excellence“ a jednotlivých partnerov. V každej krajine Višegrádskej štvorky boli a aj sú realizované národné projekty, koordinované vzájomne tak, aby bola dosiahnutá čo najvyššia efektívnosť vynaložených prostriedkov. 

Zakladajúcimi členmi konzorcia „V4G4 Centre of Excellence“ sú spoločnosti z krajín Višegrádskej štvorky – slovenská spoločnosť VUJE, a.s., česká spoločnosť ÚJV Řež, a.s., maďarská akadémia vied MTA-EK a poľské výskumné centrum NCBJ. Asociovanými členmi konzorcia V4G4 sú francúzska spoločnosť CEA, ktorá je v pozícii technickej podpory pre členov konzorcia a česká spoločnosť CV Řež, ktorá je prevádzkovateľom héliovej slučky S-ALLEGRO v Plzni. 

Cieľom „V4G4 Centre of Excellence“ sú nasledovné činnosti:

• výskum zásadných aspektov týkajúcich sa bezpečnosti a získavanie experimentálnych výsledkov pre vývoj jadrových reaktorov IV. generácie, najmä pre inovatívny koncept GFR (plynom chladené rýchle reaktory), pre ktorý bude postavený demonštrátor ALLEGRO a bude pôsobiť v regióne V4 ,
• propagácia a popularizácia potenciálu, perspektívy, technických, politických a environmentálnych otázok týkajúcich sa reaktorov IV. generácie,
• prispieť ku zachovaniu kvalifikovaných odborníkov v oblasti jadrovej energetiky zapojením mladých vedcov a technikov do náročných výskumných a vývojových činností,
• napomáhať ku integrácii jadrového výskumu v strednej Európe.

Na národnej úrovni bolo na Slovensku vytvorené Výskumné centrum ALLEGRO [4], do ktorého bolo investované v rokoch 2014-2015 viac než 16 mil. euro zo štrukturálnych fondov EU. Popri výpočtových kódoch a posilnení infraštruktúry materiálového výskumu bola postavená i špeciálna héliová slučka STU-Helium Loop.  

Héliová slučka STU

Experimentálna héliová slučka slúži na empirické experimentálne overenie prirodzenej cirkulácie hélia a overenie schopnosti odvodu tepla z GFR v režime prirodzenej cirkulácie. Ako médium, slúžiace na odvod tepla z GFR prostredníctvom primárneho okruhu a DHR (Decay Heat Removal – slučka na odvod zvyškového tepla), je zvolené hélium. Na technologickom okruhu héliovej slučky so zdrojom tepla na simuláciu vývoja zvyškového tepla v odstavenom reaktore a s výmenníkom tepla určeným na odvod zvyškového tepla budú overené termodynamické a hydraulické vlastnosti primárneho okruhu.

Výsledkom súboru experimentov bude databáza nameraných charakteristík primárneho okruhu héliovej slučky pri rôznej teplote a tlaku hélia v studenej a horúcej vetve, na základe ktorých bude možné porovnanie výsledkov výpočtových modelov s experimentálnymi dátami.

Experimentálna héliová slučka umožňuje ohriatie hélia na požadovanú teplotu 400°C až 520°C. Celkový inštalovaný výkon elektroohrievačov (GFR) je 500 kW, s možnosťou regulácie tepelného výkonu. V rámci tepelného výmenníka DHR sa hélium ochladzuje na teplotu 150°C až 250°C. Odvod tepla je zabezpečený tepelným výmenníkom typu plyn – voda. Na správnu činnosť DHR je héliová slučka vybavená zdrojom chladiacej vody, ktorý zabezpečí dostatočný prietok cirkulačnej vody cez chladič.

Héliová slučka je vybavená veľkým počtom technologických otvorov na umiestnenie termočlánkov, tlakomerov, prietokomerov, určených na monitorovanie a vyhodnocovanie parametrov primárneho a chladiaceho okruhu (chladenie DHR). Všetky snímané veličiny sú po zbernici vyvedené do riadiacej miestnosti, odkiaľ je možné nastavovať požadované hodnoty parametrov a taktiež namerané veličiny kontrolovať a vyhodnocovať.

Projekt SafeG

Výzva EURATOM Horizon 2020 (balík NFRP-6) bola zameraná na vývoj a technické hodnotenie bezpečnostných vylepšení systémov IV. generácie, stanovených Európskou iniciatívou trvalo udržateľného jadrového priemyslu (SNETP) a Medzinárodným fórom IV. generácie (GIF). Projekt SafeG napĺňa ciele tejto výzvy predložením výskumného a vývojového programu zameraného na výskum bezpečnosti pokročilých technológií reaktorov typu GFR.

V projekte SafeG, koordinovanom VUJE, a.s., je zahrnutých 15 partnerov z ôsmich krajín sveta. Partnermi projektu sú špičkové európske výskumné organizácie a taktiež univerzity, medzi ktoré patrí aj Slovenská Technická Univerzita v Bratislave. 

Projekt SafeG je navrhnutý na vyriešenie otvorených otázok v koncepcii bezpečnosti GFR a návrhu kľúčových bezpečnostných systémov reaktora ALLEGRO. Dôležitou súčasťou tohto návrhu je získavanie nových experimentálnych údajov pomocou najmodernejších výskumných zariadení, ako aj veľké množstvo bezpečnostných analýz a skúmania fyzikálnych javov, ktoré sa budú vykonávať pomocou špecializovaných výpočtových programov. 

Prístup projektu SafeG je založený na dlhoročných a rozsiahlych skúsenostiach expertov v oblasti výskumu a vývoja jadrovej energetiky, vývoja a aplikácie simulačných nástrojov, licencovania jadrových zariadení, materiálovej vedy a bezpečnosti reaktorov všeobecne. V rámci projektu SafeG sa využijú výstupy z predchádzajúcich fáz vývoja demonštrátora ALLEGRO, najmä výstupy projektu GoFastR, zameraného na vývoj pokročilých systémov GFR a projektov ALLIANCE a VINCO riešených v predchádzajúcich výskumných rámcových programoch Európskej únie.

V prípravnej fáze projektu SafeG boli posúdené najnaliehavejšie a doposiaľ nevyriešené otázky a problémy v technológii GFR a demonštrátora ALLEGRO, pričom sa prihliadalo najmä na pokrok a dosiahnuté výsledky výskumných úloh v rámci „V4G4 Centre of Excellence“ a výsledky národných výskumných aktivít zameraných na GFR. Koncepcia projektu je navrhnutá s cieľom nájsť riešenie na identifikované otvorené problémy, efektívne využívať dostupné zdroje, odborné znalosti a dostupné experimentálne zariadenia.

Projekt SafeG je rozdelený do šiestich technických a jedného koordinačného balíka (WP). Pre lepšiu prehľadnosť je na nasledujúcom obrázku graficky interpretovaná koncepcia projektu SafeG.

Hlavnou ambíciou projektu  SafeG je zakomponovať najmodernejšie technologické inovácie do koncepcie GFR, jednej zo šiestich technológií reaktorov IV. generácie vybranej a podporovanej GIF-om, a implementovať ich predovšetkým do demonštrátora ALLEGRO - jednej zo štyroch referenčných demonštračných jednotiek reaktorov IV. generácie, ktorý je podporovaný ESNII.

V súlade s rozsahom a cieľmi výzvy možno ambície a ich inovačný potenciál rozdeliť do štyroch pilierov:

1) Dokončenie bezpečnostného konceptu demonštrátora ALLEGRO:

• Optimalizácia aktívnej zóny z hľadiska neutroniky, termohydrauliky a termomechaniky pre prvú (štartovaciu) zónu, ako aj pre ďalšie zavážky a návrh diverzitného spôsobu riadenia štiepnej reakcie a odstavenia reaktora.
• Stratégia pasívneho odvodu zvyškového tepla doplnená návrhom plne pasívnych systémov odvodu zvyškového tepla a experimentmi na výskum odvodu zvyškového tepla vykonávané na najmodernejších zariadeniach určených pre technológiu GFR, akým je héliová slučka S-ALLEGRO.

2) Aktualizácia dizajnu demonštrátora ALLEGRO a konceptu GFR špičkovými materiálmi a technológiami, akými sú inovatívne materiály pokrytia paliva na báze SiC, až po žiaruvzdorné konštrukčné materiály pre primárny okruh a bezpečnostné systémy. Získajú sa experimentálne údaje o materiálových vlastnostiach v rôznych podmienkach a vysokých teplotách špecifických pre GFR.

3) Zlúčenie národných výskumných projektov a vytvorenie spoločnej platformy na zdieľanie poznatkov, pokroku a koordinácie činností s cieľom predstaviť tieto témy a výsledky širšej vedeckej verejnosti a ďalej ich rozvíjať na medzinárodnej úrovni, čím sa posunie špičkový výskum na novú úroveň.

4) Prehĺbenie spolupráce medzi Európou a Japonskom v oblasti výskumu GFR, formou zdieľania vedomostí o pokročilých žiaruvzdorných materiáloch pre pokrytie palivových prútikov a kľúčových komponentov primárneho okruhu, ako aj rozdelenie úsilia pri vykonávaní skúšok týchto materiálov v podmienkach GFR a ich implementácie do dizajnu ALLEGRO.

Záver a perspektívy do budúcnosti

Jadrová energia je určujúci faktor vo vzťahu znižovania emisií skleníkových plynov v sektore výroby elektrickej energie. Jadrová energia nevytvára prakticky žiadne skleníkové plyny v mieste výroby a predstavuje viac ako polovicu nízkouhlíkovej elektrickej energie EÚ. Vývoj nových technológii vo výrobe elektrickej energie je nevyhnutou požiadavkou súčasti pre zaistenie dlhodobej a spoľahlivej dodávky elektrickej energie.

Súčasné predlžovanie prevádzky existujúcich jadrových zariadení a výstavba nových zariadení vyžaduje silný vedecký podklad, vzdelávanie a školenie zodpovedajúcich pracovných síl. Spôsobilosť môže byť udržiavaná a mladí experti môžu byť prilákaní a vzdelaní, iba ak jadroví experti budú môcť participovať na poprednom svetovom výskume a technologickom vývoji. Vynikajúca kvalita súvisiaceho vedeckého pozadia a ľudských zdrojov je nevyhnutná v krajinách, ktoré chcú bezpečne a hospodárne prevádzkovať jadrové zariadenie v dlhodobom horizonte. 

Projekt ALLEGRO vyžaduje významný vývoj špičkových technológií. Konštrukcia reaktora ALLEGRO sama o sebe potrebuje najvyššiu úroveň  systémov merania a regulácie prevádzkovateľných v extrémnych podmienkach, špeciálne žiaruvzdorné materiály schopné znášať vysokú úroveň žiarenia, nové optické meracie prístroje, atď..  ALLEGRO bude skúšobné zariadenie nie len pre GFR technológie, ale tiež pre pokročilé technológie vyžadujúce vysoké teploty  (napr. výroba vodíka) alebo nové typy jadrových palív. 

Výskumné aktivity sústredené pre vývoj reaktora ALLEGRO boli doposiaľ významne financované so súkromných zdrojov v rámci združenia  „V4G4 Centre of Excellence“ a z národných projektov jednotlivých krajín Višegrádskej štvorky. Výskumný Projekt SafeG financovaný EU vytára predpoklad pre zapojene výskumných tímov z celej EU a Japonska. Taktiež projekt zabezpečí  významný posun vývoja konceptu demonštračného reaktora ALLEGRO.

Projekt SafeG, koordinovaný spoločnosťou VUJE, a.s., vytvára reálne predpoklady pre zaistenie rozvoja technických znalostí v oblasti jadrovej energetiky aktívnym zapojením mladých vedcov a technikov.

Ing. Slavomír Bebjak

Absolvoval inžinierske štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (2012). V súčasnosti pokračuje ako externý študent na FEI STU v doktorandskom stupni štúdia a v dizertačnej práci sa venuje reaktorom IV. generácie. 

Od ukončenia inžinierskeho štúdia v roku 2012 pracuje ako výskumný pracovník vo VUJE, a.s., na divízii jadrovej bezpečnosti. Podieľa sa na vývoji komplexných výpočtových modelov jadrových elektrární pre termohydraulické výpočtové kódy a vykonáva bezpečnostné analýzy reaktorov typu VVER 440. Od roku 2015 je členom medzinárodnej skupiny pre výskum nových typov jadrových reaktorov (V4G4). Bol ocenený cenou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v kategórii Vedecko-technický tím roka 2017 za prínos pre medzinárodný výskum a vývoj rýchleho, plynom chladeného reaktora ALLEGRO.