Marek Adamech z Oddelenia štrukturálnych analýz na expedícií v Himalájach: Sny si plním aj vďaka VUJE

„Absolvoval som ju začiatkom decembra, po takmer dvojročnom odklade, ktorý spôsobila pandémia. Šlo v poradí už o moje tretie nepálske dobrodružstvo. Voľba padla na zemetrasením zničené údolie Langtang, severne od Káthmandu na hraniciach s Tibetom, obklopené majestátnymi vrchmi na čele so 7-tisícovkou Langtang Lirung“, opisuje svoju voľbu Marek.

Podmanivá krajina

Trek, ktorý zvolil, viedol cez rododendronové a bambusové lesy, pozdĺž burácajúcich vodopádov a zasnežených vrcholkov hôr, až takmer na samý kraj údolia do usadlosti Kyanjin Gompa, zvierajúcej strmé končiare 5-tisícoviek. 

Nie je sa čo čudovať, že Mareka a jeho kamaráta tieto krásy prírody zlákali,  hoci si viac ako 80 kilometrov dlhá trasa s celkovým prevýšením 4050 metrov v kombinácii s riedkym himalájskym vzduchom vyžadovala počas dvoch týždňov trvania veľké sebazaprenie. 

„Po troch dňoch náročného stúpania do výšky 3800 metrov nad morom sme sa dostali do konečnej stanice, odkiaľ sme mali v pláne zaútočiť postupne na tri vrcholy. Prvý, Kyanjin Ri vo výške 4615 metrov nad morom, sme dosiahli po niekoľkohodinovom výstupe. Vzduch bol už naozaj riedky a koncentrácia kyslíka dosahovala iba 58 percent z hodnoty pri hladine mora. Urobil som preto zopár fotografií, vyzliekol som sa do trička VUJE, ktoré nosím na so sebou, a zostúpili sme dolu,“ spomína Marek na expedíciu. 

Cez noc napadol sneh a sprevádzal ich na ďalší výstup – Tserko Ri vo výške 4985 metrov nad morom. Odmenou boli Marekovi úchvatné zasnežené scenérie obrovských hôr s ešte hlbšími údoliami.

Prekvapila ich choroba

Vyzeralo to, že nič nebráni vyvrcholeniu výpravy, ktorým bol dvojdňový výstup v mačkách na 5520 metrov vysoký Yala peak s prespaním v základnom tábore vo výške 4900 metrov nad morom. 

 „Ako však povedali už mnohí múdrejší ľudia predo mnou, umenie je vedieť kedy sa otočiť a povedať dosť, a tak nasledujúce ráno, po prekvapivom objavení sa vážnych príznakov akútnej vysokohorskej choroby, sme zostúpili dolu a predčasne, ale zodpovedne ukončili náš pokus o zdolanie poslednej hory,“ vysvetľuje náš kolega. 

Cestou ešte Marek porozdával miestnym deťom prinesené darčeky ako bublifuky, sladkosti, perá či bloky. 

Bohatý na zážitky si užil posledné chvíle voľna v pulzujúcom Káthmandu ešte predtým, ako sa vrátil späť k rodine a pracovným povinnostiam.

Náročná príprava 

„Zrealizovať takúto výpravu nie je z časového ani finančného hľadiska jednoduchá záležitosť, preto by som sa chcel srdečne poďakovať pracovnému kolektívu Oddelenia štrukturálnych analýz za ústretovosť, a vedeniu spoločnosti VUJE a Nadácii Jána Korca za podporu, bez ktorej by sa do tých výšok stúpalo oveľa ťažšie,“ dodal.

Podľa člena predstavenstva VUJE, a.s., Adriana Kovalyka si spoločnosť uvedomuje náročnosť pracovných úloh Mareka Adamecha „preto nám bolo cťou prispieť symbolicky k tomu, aby náš kolega mohol uskutočniť svoj sen“.