Andrej Žiarovský v podcaste VUJE #20: Uhlíková stopa bez mýtov. Dáta, fakty, realita

V aktuálnej 20-tej epizóde nášho podcastu vysvetľujeme, prečo je pri hodnotení čistej energetiky dôležitejší ukazovateľ emisií CO₂ na vyrobenú kilowatthodinu než samotný podiel vetra či slnka a prečo sa Slovensko napriek nízkemu zastúpeniu týchto zdrojov radí medzi najčistejšie energetiky v Európe.

Sledovať nás môžete TU: bit.ly/48zsWIF

Emisie v číslach: Uhlie produkuje približne kilogram CO₂ na kWh, zemný plyn 400 až 450 gramov. Jadrová energia, vietor a slnko patria medzi najčistejšie zdroje s desiatkami gramov CO₂ na kWh.

Prečo je Slovensko v európskej špičke čistej energetiky? Až 86 percent našej výroby elektriny pochádza z nízkoemisných zdrojov, z toho 64 percent z jadra a 15 až 17 percent z vodných elektrární. Vďaka tomu patríme medzi krajiny s najnižšou uhlíkovou stopou v Európskej únii.

Poľsko má dlhodobo jedny z najvyšších emisií CO₂ na kWh v Európe a pripravuje rozsiahlu jadrovú výstavbu. Česká republika bude v najbližších rokoch nahrádzať významný podiel uhlia, ktoré tvorí štvrtinu až tretinu jej mixu, pričom aktuálna emisná intenzita sa pohybuje okolo 330 gramov CO₂ na kWh. Maďarsko má síce nižšie emisie, no je výrazne dovozovo závislé a plánuje ich znížiť výstavbou elektrárne Paks II.

Rakúsko, často uvádzané ako príklad využívania obnoviteľných zdrojov, má energetiku založenú najmä na vode, no ročne potrebuje dovoz približne ôsmich percent elektriny. Nemecko po odstavení jadrových elektrární zostalo závislé od uhlia a plynu, čo vedie k emisiám 300 až 380 gramov CO₂ na kWh a potrebe dovážať až 24 TWh elektriny ročne na stabilizáciu sústavy.

Epizóda podcastu VUJE 'Uhlíková stopa bez mýtov' ponúka zrozumiteľným jazykom s vysokou erudovanosťou Andreja Žiarovského vysvetlenie najdôležitejších pojmov a dát, ktoré sa týkajú čistej energetiky. Výsledkom je ucelený obraz o tom, kde sa Slovensko nachádza v rámci nízkoemisnej výroby elektriny a prečo sú práve dáta najlepší spôsob, ako identifikovať realitu.