Journal of Nuclear Engineering: Mochovce 3 priniesli cenné skúsenosti a know-how pre ďalšie jadrové projekty

Keď sa v Európe spustí nový jadrový blok, nie je to len energetická udalosť. Je to skúsenosť, ktorá má hodnotu pre celé odvetvie.

Presne to potvrdzujú aj Mochovce 3, významný míľnik slovenskej energetiky.

Skupina autorov z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU, našej spoločnosti VUJE a Slovenských elektrární – Vladimír Slugeň, Gabriel Farkaš, Jana Šimeg Veterníková, Slavomír Bebjak, Peter Andraško a Martin Mráz, v rozsiahlom materiáli systematicky pomenúva, usporadúva a odovzdáva unikátne prevádzkové skúsenosti slovenských odborníkov pre ďalší rozvoj jadrovej energetiky. 

Keďže v Európe pribúdajú nové jadrové projekty len veľmi pomaly a generácia skúsených pracovníkov starne, cieľom práce je priniesť konkrétne technické a organizačné ponaučenia využiteľné pri uvádzaní 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do prevádzky, ale aj pri budúcich projektoch kdekoľvek v Európe, vrátane pripravovaných malých modulárnych reaktorov, SMR. 

Prečo je prínos slovenských odborníkov výnimočný

Skúsenosť z Mochoviec je cenná aj preto, že vznikla v podmienkach technicky náročného a dlhodobo sledovaného projektu. Recenzovaný text ukazuje, že pri spúšťaní jadrového bloku nerozhoduje iba technológia, ale aj presné riadenie procesov, pripravenosť tímov, dôsledná bezpečnostná kultúra a prenos know-how v jadrovej energetike. 

Uvádzanie nových jadrových blokov do prevádzky je v Európe mimoriadne zriedkavé. Za posledných 20 rokov boli v západnej a strednej Európe uvedené do prevádzky iba tri bloky, Olkiluoto 3 vo Fínsku, Flamanville 3 vo Francúzsku a Mochovce 3 na Slovensku. Každý z týchto projektov priniesol náročné ponaučenia spojené s prekročením termínov aj nákladov. Systematicky spracované poznatky z tohto procesu preto predstavujú cenný a ťažko nahraditeľný zdroj poznania. 

Osobitosťou 3. bloku Mochoviec je aj to, že počas záverečnej fázy spúšťania nebol k dispozícii generálny projektant, OKB Gidropress, ktorý by niesol zodpovednosť za projektovú integritu. Slovenský tím musel túto rolu fakticky prevziať sám, čo túto situáciu odlišuje od štandardného uvádzania reaktorov do prevádzky inde vo svete.

Čo všetko publikácia obsahuje

Jadro publikácie tvorí systematický súbor technických a organizačných odporúčaní zozbieraných priamo z procesu fyzikálneho a energetického spúšťania MO3, ktoré autori rozdeľujú do troch oblastí:

Ľudia: Zachovanie kritických vedomostí a skúseností kľúčového personálu pred očakávanou personálnou obmenou pri spúšťaní MO4.

Procesy: Revízia a spresnenie pracovných postupov, jasná zodpovednosť a konzistentná komunikácia s regulátorom.

Technológia: Prenos konkrétnych technických riešení, neutrónovo-fyzikálnych charakteristík, merania tlaku a efektivity sekundárneho okruhu. 

Komplexnú publikáciu čítajte tu: bit.ly/4c9a0SQ

Nechýbajú v nej ani vybrané prevádzkové ponaučenia:

• Vždy používať aktuálnu a revidovanú dokumentáciu s úplnou históriou zmien.
• Pri nespoľahlivých inštrumentačných signáloch počas skúšok rozhodovať konzervatívne.
• Nepripúšťať provizórne technické riešenia, zvyšujú riziko porúch pri energetickom spúšťaní.
• Organizovať porady T-48h a T-24h pred každou prvýkrát realizovanou skúškou.
• Zabezpečiť priamu účasť projektovej autority pri vyhodnocovaní výsledkov skúšok.
• Dôsledne zaznamenávať a sledovať nezhodnosti vrátane tých s dlhodobým dosahom.
• Otvorene, proaktívne a promptne komunikovať s Úradom jadrového dozoru SR.

Čo znamenajú tieto poznatky pre energetickú budúcnosť

Ponaučenia z MO3 sú priamo využiteľné pri uvádzaní 4. bloku Mochoviec do prevádzky, ktoré sa očakáva v horizonte roka. V širšom európskom kontexte sú rovnako relevantné pre akýkoľvek nový jadrový projekt, od plánovaných blokov generácie III+ v strednej Európe až po budúce malé modulárne reaktory, SMR. 

Článok zároveň zasadzuje tieto technické skúsenosti do širšieho energeticko-politického rámca. Upozorňuje, že Slovensko, rovnako ako Európa ako celok, čelí tlaku na predlžovanie životnosti existujúcich jadrových blokov na 60 až 80 rokov, keďže obnoviteľné zdroje s prerušovanou výrobou samy osebe nedokážu zabezpečiť rovnakú úroveň stability a bezpečnosti dodávok. 

Práve takéto výstupy majú v jadrovej energetike mimoriadnu hodnotu.