ANALÝZA Petra Líšku: Jadrové zdroje sú kľúčom k stabilite a dekarbonizácii

Transformácia energetiky v Európe stojí pred zásadnými výzvami. Odstavovanie fosílnych zdrojov, rastúca spotreba elektriny a požiadavky na spoľahlivosť dodávok stavajú jadrovú energetiku do centrálnej úlohy. Analýza ukazuje, že bez stabilných a regulovateľných zdrojov nebude možné zaistiť bezpečnosť a ekonomiku energetických sústav.

Spotreba elektriny vs. výroba elektriny

V dôsledku nestabilného finančného a legislatívneho prostredia je predpovedanie budúcnosti energetiky Európskej únie ešte komplikovanejšie ako v minulosti. Ak to však EÚ myslí vážne s riešením klimatických zmien, potom by v krátkej dobe mali byť zatvorené všetky uhoľné elektrárne a silne obmedzené používanie aj iných fosílnych zdrojov (hlavne plynových). Jedinou možnosťou zabezpečenia stability v dodávkach elektriny sú jadrové elektrárne a vo výnimočných prípadoch plynové zdroje. 

Jadrové zdroje sú aj z klimatického hľadiska považované za uhlíkovo bezemisné. Čo sa týka budúcnosti, nemá zmysel hovoriť v Európe o hydroelektrárňach, pretože ich potenciál je dnes takmer využitý.

Veterné či slnečné zdroje sú veľmi závislé na meteorologickej situácií a nie sú schopné pokryť spotrebu elektriny počas celého roku – vyžaduje sa dostatok stabilných, spoľahlivých a regulovateľných zdrojov. Takýmito sú v súčasnosti iba jadrové zdroje, možno ešte v núdzových prípadoch plynové zdroje. Pri tejto stratégii EÚ je zbytočné teraz rozoberať, aká bude spotreba elektriny o 15 rokov, pretože pri odstavení fosílnych zdrojov bude každý spoľahlivý a regulovateľný blok potrebný.

Očakáva sa, že spotreba elektriny do roku 2040 stúpne približne o 50 percent vplyvom elektrifikácie priemyslu alebo rozvojom elektromobility alebo využívaním umelej inteligencie. Práve AI by mala byť rozhodujúca pri raste spotreby elektriny a rozvoja hospodárstva. Vtedy bude mimoriadne dôležitá bezpečnosť dodávky elektriny. Slovensko by mohlo byť vhodným miestom pre firmy pracujúce s umelou inteligenciou. Cena elektriny bude vždy dôležitá, ale pre reálny život je oveľa dôležitejšia disponibilita elektriny. To znamená, že elektrina by bola k dispozícií vždy vtedy, keď je potrebná. Čiže ide o bezpečnosť a spoľahlivosť zásobovania elektrinou.

K ekonomike zdrojov výroby elektriny

V súčasnosti elektrizačné sústavy v Európe (platí to už aj o Slovensku) obsahujú v zásade dva typy zdrojov:

- Tie, ktoré dokážu udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou. Jadrové elektrárne, elektrárne spaľujúce fosílne palivá, a veľké vodné elektrárne.

- Tie, ktoré sú vzhľadom na ich technologické možnosti závislé na meteo situácií a nedokážu vyrábať elektrinu podľa potrieb odberateľov, najmä slnečné a veterné elektrárne.

Prvoradou úlohou energetiky je udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou. Mix vyššie uvedených elektrární musí byť tomuto prispôsobený. To, aká veľká časť výroby môže byť prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, závisí od celkovej schopnosti sústavy popasovať sa s problémom rovnováhy medzi výrobou a spotrebou. 

Kedy bude takáto kombinácia ekonomicky výhodná? Len vtedy, keď výsledná cena kombinácie prevádzky bude nižšia ako celoročná prevádzka zdrojov, ktoré nie sú závislé od meteo situácie. 

Foto panely vyrábajú cez deň, a najmä v lete. Ale spotreba elektriny je nepretržitá. A preto regulovateľné spoľahlivé zdroje musia ich výrobu nahradiť, a, naopak, v čase ich najväčšej produkcie znižovať svoj výkon. V prípade Slovenska sú spoľahlivé zdroje jadrové elektrárne a v prípade krajiny, ako napríklad Nemecko, sú to plynové a uhoľné elektrárne. 

Z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov je to v Nemecku veľmi pozitívne, zatiaľ čo na Slovensku znižovanie výkonu jadrových elektrární nemá dopad na emisie skleníkových plynov. Znižovanie výroby na jadrových elektrárňach však vedie k zhoršovaniu celkovej ekonomiky výroby elektriny. 

Toto konštatovanie určite vyvolá mnoho otázok. 

Jedna z nich je rozdielny pohľad na cenu elektriny z fotovoltických panelov. Priaznivci fotovoltiky tvrdia, že cena pre foto- je cca 60 EUR/MWh, čo je hodnota nižšia ako cena MWh z nového jadrového zdroja. Porovnávať však intermitentný zdroj, totálne závislý na meteo situácií, so stabilným zdrojom s regulovateľnou výrobou je fyzikálne nesprávne. 

Iba taká provokačná otázka pre veľkých fanúšikov foto panelov: 

Koľko stojí elektrina z fotovoltiky v noci okolo 23-tej hodiny? Fotovoltika potrebuje niekoho, kto stabilizuje výrobu. Táto služba však zatiaľ nie je v nákladoch na výrobu z fotovoltiky.

Toto hodnotenie ešte neznamená, že nie možná súčasná práca jadrového zdroja a fotovoltiky, ale táto kombinácia nesmie znižovať výkon jadrového bloku. Pri rozhodovaní, aké množstvo fotovoltických a veterných zdrojov budeme mať na Slovensku, treba zvážiť hlavne geografické podmienky. Nemôžeme Slovensko porovnávať z hľadiska slnečného svitu s juhom Európy či Kaliforniou a z hľadiska veterných podmienok so severným Nemeckom.

Základný fakt pre budúcnosť elektrizačnej sústavy je, že sa nezaobíde bez jadrových blokov a preto:

Znižovanie výkonu jadrových blokov vplyvom zvýšenej výroby fotovoltických alebo veterných zdrojov vedie k zhoršeniu celkovej ekonomiky sústavy

Prečo nový jadrový blok

Pri stavbe nových jadrových blokov treba postupovať maximálne hospodárne. V ČR takmer 15 rokov vyberali formou tendra dodávateľa nových jadrových blokov, príkladom sú Temelín, Dukovany. Podmienky pre verejné obstarávanie v Európskej únii takýto proces mimoriadne komplikujú. Ak by sa medzivládnou dohodou skrátil proces o 5 či 10 rokov, tak financie získané týmto skrátením budú násobne vyššie ako možné zníženie ceny pri výbere dodávateľa formou tendra. Zatiaľ sa ukazuje, že v EÚ je medzivládna dohoda efektívnejšia ako tender.

Budovať jadrový blok je určite veľká výzva a treba k tomuto procesu pristupovať s rešpektom a urobiť všetko pre to, aby bol projekt úspešný. Lokalita v Jaslovských Bohuniciach je po Dukovanoch v Európe najlepšie pripravená. Tak po stránke dokumentačnej (dokončujú sa podklady pre územné rozhodnutie), tak po stránke realizačnej. Po uzatvorení zmluvy s dodávateľom sa môže okamžite začať pripravovať dokumentácia pre stavebné povolenie. Toto nám dáva veľkú výhodu, aby sa stavba bloku začala skôr ako v iných lokalitách Európy, a aby bola aj skôr dokončená.

Dôležitá bude samozrejme aj cena elektriny. V Českej republike vypočítali špecialisti ČEZ-u pre nový blok v Dukovanoch cenu v podobe LCOE na úrovni 65 eur za MWh. Amatérske výpočty, ktoré robia na Slovensku odporcovia jadrovej energetiky, znevažujú jadro, ktoré v boji s klimatickou krízou hrá rozhodujúcu úlohu. O 15 rokov, ak budú v EÚ odstavené fosílne zdroje, bude každý spoľahlivý zdroj vítaný. 

Bez nového bloku v SR bude ťažké spoliehať sa na dovoz elektriny, nebude skrátka od koho. Nemecko je už dnes čistý dovozca elektriny, Rakúsko a Taliansko tiež. Súčasní vývozcovia ČR a Poľsko idú stavať jadrové bloky, pretože ich uhoľné bloky končia.

Situácia nepotrebuje žiadny extra komentár. Veterné a slnečné zdroje nebudú nikdy vyrábať elektrinu pre celoročnú spotrebu, iba ak by sa vynašiel spôsob ako ukladať elektrinu na sezónnom princípe, štyri až päť mesiacov, ktorá by sa využívala v čase, keď nie je slnečný svit a nefúka vietor. 

Rozhodovať dnes o budovaní zdrojov na základe predpokladu, že o 15 rokov bude dlhodobé skladovanie elektriny komerčne vyriešené, je veľmi neisté a teda maximálne nezodpovedné. Takýto prístup by zneistil celú dekarbonizáciu a aj potenciálnych investorov do priemyslu.

Zhrňme si to
Budúcnosť európskej energetiky nebude možné stavať na ilúzii, že dovoz elektriny vyrieši domáce deficity. Každý členský štát bude musieť niesť zodpovednosť za vlastný stabilný mix zdrojov. Európska únia by mala jasne priznať, že bez jadrovej energetiky nemožno dosiahnuť klimatické ciele ani udržať konkurencieschopnosť hospodárstva. Pre Slovensko je nový jadrový blok nielen technickým riešením, ale aj kľúčovým politickým rozhodnutím – umožní zachovať konkurencieschopnosť priemyslu, posilniť energetickú bezpečnosť a vytvoriť priestor pre rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou vrátane umelej inteligencie. V čase rastúcich nárokov na dekarbonizáciu a zároveň neistých medzinárodných trhov ide o krok, ktorý určí pozíciu Slovenska ale aj celej EÚ na energetickej mape sveta na celé desaťročia.

 

PETER LÍŠKA sa pohybuje v energetike od 70. rokov. Študoval na STU, katedre tepelné a jadrové energetické stroje a zariadenia. Od roku 1977 je kľúčovou osobnosťou spoločnosti VUJE, a. s. – Výskumný ústav jadrových elektrární, kde zastával pozície riaditeľa divízie bezpečnosti, člena predstavenstva a aktuálne je zástupcom generálneho riaditeľa. 15 rokov bol členom najvyššieho poradného výboru Európskej komisie pre jadrovú energiu Scientific technical committee.