Energie-portal.sk: Jadro je poistkou proti geopolitickým otrasom, zaznelo na konferencii AmCham

V článku sa hovorí najmä o týchto témach:

• Jadrová energia ako faktor energetickej nezávislosti a ochrany pred geopolitickými otrasmi;
• Význam stabilných a spoľahlivých zdrojov v čase, keď obnoviteľné zdroje nepokrývajú potrebu systému;
• Ekonomika jadra pri započítaní celkových systémových nákladov, vrátane záložných zdrojov a stability siete;
• Potreba pripraviť nový jadrový zdroj s dostatočným predstihom;
• Malé modulárne reaktory ako doplnok k veľkým jadrovým zdrojom.

 

Text autora článku Energie-portal.sk Martina Rojka v plnom znení a aj na bit.ly/4tnz9zk:

„Slovensko nemá uhlie, plyn ani ropu. Ale má jadro, ktorého zásoby vieme držať na niekoľko rokov dopredu, vraví expert na jadro.

Budúcnosť energetiky, aj na Slovensku, sa čoraz viac rieši pragmaticky, nie ideologicky. Ako ukázala nedávna diskusia na konferencii Americkej obchodnej komory na Slovensku, do popredia sa dostávajú najmä otázky bezpečnosti dodávok, stability systému a reálnych nákladov na výrobu elektriny.

Panelisti z jadrového odvetvia sa zhodli, že popri rozvoji obnoviteľných zdrojov bude mať jadrová energetika aj naďalej kľúčovú úlohu – najmä ako spoľahlivý zdroj energie v čase, keď nesvieti slnko a nefúka vietor.

Zároveň upozorňujú, že rozhodnutia o nových energetických zdrojoch treba robiť v predstihu, keďže ich výstavba trvá roky.

Jadrová nezávislosť

„Napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, ktorá nemá vlastnú jadrovú technológiu ani vlastné zásoby uránu, jadro generuje nezávislosť,” myslí si Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty v spoločnosti VUJE.

„Slovensko potrebuje takmer 5 miliárd kubických metrov plynu ročne. Pre porovnanie, je to asi 55 tankerov s výtlakom medzi 77-115-tisíc tonami LNG. Palivo do dvoch jadrových reaktorov na tri roky sa zmestí do tejto miestnosti.”

„Slovensko nemá uhlie, plyn ani ropu. Ale má jadro, ktoré nezávisí od každodenných dodávok paliva. Palivová kampaň trvá 12 až 18 mesiacov a zásoby vieme držať na niekoľko rokov dopredu. To nás výrazne izoluje od geopolitických turbulencií,” myslí si.

„Ak by nejaký dodávateľ jadrového paliva mal problém, máme dosť času prejsť na alternatívneho dodávateľa. Trh je dnes z tohto hľadiska dostatočne flexibilný.”

Aj Petr Brzezina  prezident spoločnosti Westinghouse pre Česko a Slovensko vidí význam jadra v energetickej nezávislosti s ohľadom na geopolitickú situáciu.

„Ešte pred pár rokmi boli jadrové projekty vnímané inak. Slovensko budovalo Mochovce, čo nebolo vždy populárne. Dnes sa ukazuje, že to bolo správne rozhodnutie.”

Dodáva, že aj keď sa budú stavať obnoviteľné zdroje, vždy tam musí byť zdroj, ktorý v čase, keď nesvieti slnko a nefúka vietor, dokáže dodávať energiu. 

Náklady na jadro

Podľa zástupcov jadrovej energetiky jedným z mýtov o odvetví je tvrdenie, že tieto zdroje sú drahé.

„Ale ak sa pozrieme na obnoviteľné zdroje, ku každému z nich musíte mať záložný zdroj. Keď to všetko započítate, dostanete sa na úplne iné čísla. Jadrový zdroj má vysoké investičné náklady, no veľmi nízke prevádzkové náklady,” argumentuje P. Brzezina.

Celkový ekonomický prínos počas životnosti elektrárne (v USA sa predlžuje na 80 rokov prevádzky) podľa neho prevyšuje počiatočnú investíciu.

Výhodou jadra oproti napríklad obnoviteľným zdrojom je oveľa vyššia miera disponibility zdrojov. Atómové elektrárne v Európe majú 70 až 90 % využitie inštalovaného výkonu. Pozemné veterné zdroje v priemere dosahujú okolo 30 % a fotovoltika ešte menej. Pritom životnosť OZE zdrojov je približne 25 rokov.

„Ak započítame všetky náklady, vrátane záložných zdrojov, posilnenia siete a stability – pri porovnaní výhodnosti jadra a OZE sa dostávame na úplne iné čísla,” argumentuje A. Žiarovský.

Nový zdroj iba nahradí staré bloky

Slovenská vláda ohlásila zámer postaviť nový jadrový zdroj do roku 2040. Mal by vyrásť v areáli elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, pričom bude slúžiť predovšetkým ako náhrada za dosluhujúci blok V2.

„Tento zdroj s výkonom okolo 1150 MW v podstate iba nahradí existujúci výkon okolo roku 2040. Bude potrebný, aj keby spotreba elektriny nerástla. Výstavba elektrárne, vrátane povoľovacích procesov, trvá približne 15 rokov. Máme rok 2026, takže rok 2040 je realistický cieľ, ale musíme konať už teraz,” vraví predstaviteľ VUJE.

Nový jadrový zdroj podľa Žiarovského sám o sebe nezníži ceny elektriny, ktoré sú určované európskym trhom. Má však prispieť k stabilite, bezpečnosti a sebestačnosti.

Zástupca spoločnosti Westinghouse vníma urgentnosť výstavby nového reaktora aj v súvislosti so začínajúcou vlnou jadrových projektov po celom svete. Zvýšený dopyt v odvetví totiž zvyšuje tlak na dodávateľské reťazce.

„Ak sa projekt odloží, neznamená to posun o rok, ale pokojne o dva či tri roky. Slovensko má výhodu v tom, že má pripravené lokality, má ľudí a skúsenosti. Je správne, že vláda začala tento proces,” vraví.

Malé reaktory

Okrem nového veľkého jadrového zdroja sa hovorí aj o výstavbe malých modulárnych reaktorov. Hoci tie môžu byť behom ešte na dlhšiu trať, než klasické zdroje. Odborníci ich považujú za doplnok.

„Technológie sú komplementárne. Malé reaktory majú svoje miesto napríklad v regulácii výkonu alebo výrobe tepla. Energetika je konzervatívna. Musíme sa spoliehať na overené technológie,” myslí si A. Žiarovský.

„Malé modulárne reaktory majú potenciál, ale zatiaľ nie sú masovo nasadené. Ich cena bude závisieť od sériovej výroby. Budú dopĺňať veľké zdroje, nie ich nahrádzať,” dopĺňa P. Brzezina.

Nedostatok odborných kapacít

Jednou z výziev “tradičnej” energetiky je nedostatok odborných kapacít. Staršie generácie expertov postupne odchádzajú do dôchodku a mladšie ročníky ich zatiaľ plne nenahrádzajú.

Panelisti však budúcnosť vidia optimiticky a situácia sa má zlepšovať, pretože sa postupne vraj zvyšuje záujem o štúdium technických odborov. Aj tu bude dôležitým faktorom motivácia do štúdia a vyhliadky kariérnych možnosti.

Jadrová energetika to podľa nich ponúka, pretože je to globálny biznis so širokými možnosťami uplatnenia nielen pre jadrových fyzikov, ale aj ďalšie profesie.“