Grónsko pod ľadom, americké experimenty a dnešný návrat jadra do hry. O tom hovoríme v podcaste VUJE #22

Sledujte na YouTube: https://bit.ly/4redGr8

V jadrovom sektore sa popri slovensko-americkej spolupráci dejú aj ďalšie zásadné posuny. Zarezonovalo vyhlásenie nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý označil odchod Nemecka od jadrovej energie za strategickú chybu a naznačil snahu o návrat k jadru. Pre krajiny, ktoré plánujú nové bloky, to znamená jediné: kto zaváha, môže prísť o miesto v poradovníku na kľúčové komponenty (tlakové nádoby, turbíny, generátory). 

Zaujímavý vývoj prichádza aj z Číny – tamojší malý modulárny reaktor ACP-100 prešiel neaktívnymi turbínovými skúškami a podľa avizovaných plánov by mal smerovať k zavezeniu paliva a uvedeniu do prevádzky v nasledujúcom období. 

Prečo sa jadrový príbeh Grónska začína dávno pred reaktormi

Aby sme pochopili, prečo sa jadrové technológie ocitli práve v Grónsku, musíme sa vrátiť do obdobia druhej svetovej vojny a následne studenej vojny. USA získali prístup do Grónska (strategické základne, monitoring a logistika) a neskôr sa z ostrova stal kľúčový bod v tzv. GIUK priestore (Grónsko–Island–Spojené kráľovstvo), ktorý mal zásadný význam pre protiponorkovú a protiraketovú obranu. 

Projekt Iceworm a Camp Century: základňa pod ľadovým príkrovom

Jednou z najodvážnejších ideí bola predstava základne vybudovanej priamo pod ľadom – projekt Iceworm. Pilotným „laboratóriom“ sa stal Camp Century, budovaný od roku 1959. Ambícia bola pôvodne obrovská (sieť tunelov a strategické využitie), realita napokon ostala pri experimentálnej základni s tunelmi v dĺžke približne 3 km a stovkami obyvateľov. 

Kľúčová otázka znela: ako zabezpečiť energiu v extrémnych podmienkach. Odpoveďou bol prenosný reaktor PM-2A – kompaktné riešenie určené na napájanie a vykurovanie základne. 

Jadrový program americkej armády: stacionárne, mobilné aj prenosné reaktory

Podcast vysvetľuje aj širší kontext: americká armáda (na rozdiel od námorníctva) vnímala reaktory primárne ako zdroj elektriny pre odlúčené základne – preto vznikali línie stacionárnych (S), mobilných (M) a prenosných (P) riešení. V programe figurovali viaceré pozoruhodné projekty – vrátane veľmi skorého tlakovodného reaktora SM-1 či konceptov, ktoré dnes pripomínajú „mikroreaktory“. 

Zároveň však zaznieva aj dôležité bezpečnostné poučenie: havária reaktora SL-1 (1961) zostáva jedinou jadrovou haváriou na území USA s obeťami na životoch – a ovplyvnila aj prístup k prevádzke reaktorov podobnej konštrukčnej filozofie. 

Prečo Camp Century skončil: problémom nebol reaktor, ale ľad

Reaktor PM-2A bol spustený 3. októbra 1960 a fungoval bez mimoriadnych udalostí. Dôvod ukončenia projektu však nebol technický problém reaktora – kritická bola dynamika ľadového prostredia. Teplo z prevádzky a z obytných priestorov urýchľovalo deformácie, tunely sa „zatvárali“ a stabilita galérií sa zhoršovala. Camp Century bol napokon v roku 1967 evakuovaný, reaktor demontovaný a odvezený späť do USA. 

Havária B-52 pri Thule: keď jadrové zbrane nevybuchli, no kontaminácia vznikla

Druhá – omnoho temnejšia – kapitola sa viaže na operáciu Chrome Dome. V januári 1968 došlo pri základni Thule k havárii bombardéra B-52 so štyrmi termonukleárnymi bombami. Jadrový výbuch nenastal, no pri dopade a konvenčnej explózii sa rozptýlil rádioaktívny materiál a začala sa rozsiahla operácia na odstránenie kontaminovaného ľadu (Crusted Ice) v náročných podmienkach polárnej noci. 

Grónsko dnes: bez jadrových komponentov, s dohľadom nad „dedičstvom“ pod ľadom

Dnes sa v Grónsku nenachádzajú jadrové zbrane ani jadrové komponenty. Zvyšky Camp Century zostali pod ľadom; diskutuje sa najmä ekologický rozmer (zanechané materiály a odpad), pričom scenáre vývoja sú viazané na dlhodobé zmeny ľadovej pokrývky. 

Podcast VUJE si môžete pozrieť na YouTube kanáli našej spoločnosti VUJE.