Peter Líška: BREXIT, jadro a zvyšok EÚ

V prvom rade zopakujme, aké sú výhody jadrovej energetiky. Je spoľahlivá, vydrží mnoho rokov a dá sa vyrábať v každom počasí. Za najväčšiu výhodu však považujem jej vplyv na globálne otepľovanie, ktorý je v porovnaní s ostatnými energetickými zdrojmi minimálny.

Veľká Británia, Francúzsko, ale aj Česko a Slovensko sa historicky profilujú ako otvorene PRO-jadrové krajiny. Na rozdiel od Rakúska, Nemecka, Dánska či Luxemburska.

Ale, ruku na srdce, akú energiu využíva ako zdroj energie Rakúsko? Na jednej strane vodu, a na druhej strane fosílne palivá a biomasu. A biomasa, akokoľvek pôsobí ako čistý, prírodný zdroj, vzniká z dreva. To dováža Rakúsko z Ukrajiny. Ukrajina si teda predajom ničí životné prostredie, a ak by sme šli do dôsledkov, Rakúsko jej asistuje. Stromy a zeleň, ktoré pomáhajú spracúvať CO2 sa vyrubujú a následne spaľujú, pričom sa do ovzdušia vypúšťajú mikročastice škodlivé zdraviu. Spýtajte sa sami seba, či toto možno považovať za efektívnu, zelenú náhradu jadra.

Nórsko je ďalším svetlým príkladom pokrytectva. Prezentuje sa ako zelená krajina bez jediného jadrového reaktoru, vyrábajúca elektrinu z vody a obnoviteľných zdrojov. To je síce všetko pravda, no na druhej strane fakt, že zásobuje celú Európu ropou a zemným plynom s následkom obrovskej produkcie emisií a CO2, zostáva nepovšimnutý.

Poďme k Nemecku. Krajina avizovala ústup od jadra a uhlia do roku 2022 a vybudovaním plynovodu Nord Stream 2 sústredenie sa na zemný plyn. Naoko peknú a čistú technológiu, ktorá neprodukuje popol. No aj táto stratégia má svoje ALE. Oproti uhliu je množstvo emisií vyprodukovaných plynom na úrovni 60 %, no zredukovateľné na 5 percent či nulu to nie je, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné.

Nech už sa na možnosti svetového energetického priemyslu pozeráme akokoľvek, jadrová energetika je v mojich očiach jednoznačným víťazom. Ako som už v úvode spomínal, je to energia čistá, výkonná, bezpečná a šetrná k životnému prostrediu.

Za odpoveďou na moje otázky považujem to, že po BREXITe, čiže po odchode silného partnera Veľkej Británie, sa oslabí PRO-jadrová politika a taktiež očakávam odklonenie sa európskej mienky v oblasti energetiky od jadra.

Británia, ako ostrovná krajina, si je vedomá toho, že sa nemôže spoliehať na dovoz elektriny z  ostatných členských krajín EÚ. S Nórskom a Francúzskom je síce prepojená podmorským káblom, ale cez toto prepojenie môže importovať len pár percent svojej spotreby a preto má jadrová energetika v Británii zelenú. Uvedomujú si potrebu byť sebestační a málo závislí od externých dodávok elektriny, čo sa odzrkadľuje na ich plánoch postaviť ďalších 6 až 8 reaktorov, ktoré by im k tomuto cieľu vedeli dopomôcť. Otázka zostáva na strane investorov, ktorí kvôli BREXITu vyjadrili svoje obavy a podaktorí sa stiahli z plánovaných projektov. Briti však vedia, čo ich čaká a  nebudú sa spoliehať na alternatívy ako je uhlie, či drevené peletky dovážané z Kanady.

A či nás vzniknutá situácia na Slovensku zabolí? Čo sa Slovenska týka, myslím si, že dopad BREXITu na pole jadrovej energetiky nepocítime.

Mrzí ma však jedno. Európska únia odchodom Veľkej Británie prichádza o významného podporovateľa jadrovej a teda bezuhlíkatej energetiky.

Síce som zástancom toho, že každý štát má právo na vlastnú energetickú politiku, v prvom rade som zástancom života na Zemi, a ten za pomoci jadra vieme urobiť lepším, kvalitnejším a hlavne z dlhodobého hľadiska udržateľným.