29.03.2019 Naši ľudia
Peter Uhlík: Pracovať s jadrom je pre mňa česť
Peter Uhlík (49) sa označuje za všestranného muža a realizačné projekty ho napĺňajú, posúvajú dopredu. Aj preto je vo VUJE už 27 rokov a z pozície výskumného a technického pracovníka vyrástol na riaditeľa divízie inžinierskych služieb a realizácie. Od 30. 5. 2019 je novým členom predstavenstva VUJE a. s.
Profesionálnu kariéru ste zasvätili práci s jadrom, ako ste sa dostali do tejto sféry?
Už v mladosti ma zaujímala technika. Vyštudoval som STU, Materiálovo-technologickú fakultu. Som strojár, a zo svojho okolia som mal len pozitívne ohlasy na jadrovú energetiku. Práca v tejto oblasti mi vždy vyčvievala nad ostatnými odvetviami. Bola a stále je niečo výnimočné. Takže som si inú alternatívu ani nepripúšťal. Navyše pochádzam z trnavského regiónu a tam je tradíciou a cťou pracovať v tej oblasti.
Doplnili ste si teda špecializáciu na jadro?
Absolvoval som kurz pre operátorov v jadrovej elektrárni, ktorý trval viac než rok. Ukončil som ho záverečnou skúškou s osvedčením „Kontrolný fyzik pre jadrové elektrárne VVER 440“. Ďalšia štátna skúška bola na zmenového vedeckého vedúceho spúšťania pre VVER 440 Mochovce 1. a 2. blok. Tým som získal zameranie na jadro a celkovo široký obzor v tejto oblasti.
Vo VUJE ste novým riaditeľom divízie inžinierskych služieb a realizácie. Čo všetko spadá do vašej pôsobnosti?
Zaoberáme sa rekonštrukciami a modernizáciami systémov v jadrových elektrárňach, zameraných na zvyšovanie bezpečnosti jadrových elektrární. Dodávame „na kľúč“ systémy pre jadrové elektrárne od návrhu, vypracovania projektovej dokumentácie, realizácie vrátane testovania systémov. Na divízii máme oddelenie technologických režimov, oddelenie systémov strojnej technológie, oddelenie systémov elektro, oddelenie systémov priemyselnej automatizácie, oddelenie meracích systémov a laboratórií. Je to široké spektrum, nafázované na obdobné profesné delenie ako je v jadrovej elektrárni. Každé z týchto oddelení má svojich partnerov v jadrovej elektrárni, aby mohli po odbornej stránke kooperovať na profesionálnej úrovni.
Do vašej pôsobnosti patrí aj testovanie rôznych zariadení pre jadrové elektrárne?
Áno, máme na to laboratóriá. Klienti si u nás môžu objednať testy svojich zariadení, ktoré chcú aplikovať v jadrovej elektrárni na podmienky, vznikajúce počas havárie. Najťažšia možná havária je strata chladiva primárneho okruhu. Vtedy sa chladiaca voda primárneho okruhu mení na paru a vzniká zvýšená teplota, zvýšený tlak v priestore. Simulujeme preto podmienky takejto situácie v špeciálnej komore. Testuje sa odolnosť zariadení na podmienky havárie jadrovej elektrárne. Následne sa vydáva certifikát.
Máme aj zariadenia na testovanie seizmickej odolnosti komponentov. Vieme ich tesovať na seizmickú udalosť, pretože zariadenia významné z hľadiska bezpečnosti musia byť odolnéaj tomu.
Tiež testujeme starnutie materiálov, čiže aké budú mať vlastnosti napríklad po 40-tich či 50-tich rokoch prevádzky v danom prostredí.
Sú testy, ktoré robíte dostatočné, aby sa predišlo negatívnym scenárom pri havarijnej situácii v jadrovej elektrárni?
Bezpečnosť je, okrem mnohých ďalších opatrení, zaručená tým, že havarijné a bezpečnostné systémy sú zálohované. Akonáhle by jeden systém zlyhal, sú k dispozícii ďalšie, schopné vykonať funkciu uvedenia bloku do bezpečného stavu. Hovoríme tomu redundancie.
V našich elektrárňach sú havarijné systémy trikrát 100% redundantné, to znamená, že sú trojnásobne zálohované. Na zvládnutie havarijnej situácie v jadrovej elektrárni by stačil jeden havarijný systém. Čiže ak by aj jeden systém bol prevádzky neschopný, máme ďalšie dva. A keby sa na druhom vyskytla porucha, tak máme ešte tretí.
Čo sa týka bezpečnosti, je naozaj na veľmi vysokej úrovni. Napríklad západné elektrárne majú redundancie 4 x 50%, čiže akoby dva havarijné systémy a my na našich jadrových elektrárňach máme trikrát 100% zálohovanie.
Ako je na tom Slovensko v oblasti jadrovej energetiky v porovnaní so svetom?
Na to, aby sme pokryli spotrebu Slovenska - ak nehovoríme o exporte, máme dostatok zdrojov. Pričom výroba elektrickej energie z jadra tvorí asi 55% podiel výroby elektrickej energie na Slovensku. Je však nevyhnutné vykonávať modernizácie jadrových elektrární a po uplynutí ich životnosti ich nahrádzať novými. Majú svoju životnosť a predlžovanie životnosti sa nedá robiť donekonečna, plus by vyžadovalo obrovské investície. Tak veľké, že by sa viac oplatilo postaviť nové elektrárne. Jadrová energetika je pilier energetiky pre zásobovanie Slovenska elektrickou energiou.
A čo vodné elektrárne, veterné a solárne?
Tých je logicky menej. Vychádza to z geografického postavenia Slovenska. Ťažko budeme stavať solárne elektrárne vo veľkom, keď Slovensko leží geograficky v nevýhodnom pásme. Čo sa týka vetra, je to vec verejnej mienky. Keď idem do Rakúska a pozerám sa na ten „les“ vrtúľ, pokladám to za zohyzdenú krajinu.
Jadro, pokiaľ sa s ním narába rozumne a dodržiavajú sa všetky predpisy, limity a podmienky, je bezproblémové. Viem, že v minulosti sa stali havárie, ale to vidím ako zlyhanie ľudského faktora. Pokiaľ by prevádzkovateľ dodržiaval všetko, ako sa má, nič také sa nestane.
Znamená to teda, že potrebujeme aj ďalšie jadrové elektrárne?
Slovensko je dynamická krajina. Stále sa tu stavajú nové automobilky, továrne. Toto všetko si vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie. Treba ju niekde získavať. Budeme ju dovážať? Veterné elektrárne túto energiu nezabezpečia. Ani solárne, ktoré si vyžadujú masívne dotácie. Pričom je problém so zabezpečením dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v čase jej potreby aj vtedy ak nefúka vietor a nesvieti slnko. Získavanie energie z vodných zdrojov je obmedzené prietokmi, spádmi riek a vytváraním priehrad. Stačí sa pozrieť na Gabčíkovo, ktoré funguje v polovičnom režime z dôvodu nedostavania Nagymarosu. Váh je zregulovaný. Takže čo sa týka vodných zdrojov na Slovensku, možnosti sú vyčerpané.
Budeme stavať nové priehrady? Objavia sa ekologické bariéry a zaplavené obrovské územia. Takže aké máme možnosti získavania energie na Slovensku?
Hnedé uhlie asi tiež nebude správny smer...
Zoberte si, aké sú problémy s hnedým uhlím. Veď štát musí dotovať ťažbu uhlia na Slovensku. Ekonomicky je výroba elektrickej energie z uhlia stratová. Nehovoriac o produkcii CO2ako skleníkového plynu. Na začiatku idúdo výstavby jadrovej elektrárne veľké investície, ale po spustení náklady výrazne klesnú.
Čiže v budúcnosti sa bez jadrových elektrární nezaobídeme.
Ak sa chce Slovensko rozvíjať, ísť dopredu po ekonomickej stránke a chce budovať nové továrne a zamestnávať ľudí, berúc do úvahy geografickú polohu Slovenska a naše prírodné zdroje, tak inú možnosť ako jadro nemáme.
Môžeme povedať, že Slovensko je na svetovej úrovni v odbornosti?
Áno. Dobrým ukazovateľom je počet neplánovaných odstavení blokov jadrových elektrární za rok. Slovenské jadrové elektrárne majú jeden z najnižších počtov neplánovaných odstavení v Európe. Je to parameter toho, ako je elektráreň nastavená, ako je vyregulovaná, ako ju personál udržiava, aká je kultúra bezpečnosti, pristupovanie ľudí k zariadeniam, ako vôbec celá elektráreň funguje a je nastavený jej systém prevádzkovania. Čiže od technológie, meraní, elektrického napájania, cez personál, organizáciu. Slovensko dosahuje jedno z popredných miest.
Hovorí sa o vás, že ste ako manažér veľmi ľudský. Vediete 80-členný tím. Čím sa riadite, aby fungovali medziľudské vzťahy?
Snažím sa ľudom pomáhať riešiť pracovné problémy. V jadrovej elektrárni zarábajú peniaze turbíny, ale vo VUJE sa musíme obracať my, zamestnanci. Preto majú naši ľudia vytvorené podmienky tak, aby mohli fungovať optimálne. Viem, že sa občas vyskytne problém, ale snažím sa môjmu tímu vytvoriť najvhodnejšie podmienky. Stále mám v sebe ľudskú stránku, lebo si uvedomujem, že každý prechádza určitým životným obdobím a má svoje problémy. Viem to pochopiť.