Rádioaktívne odpady: Mýty, fakty a realita na Slovensku. To je téma podcastu VUJE #16

V epizóde #16 podcastu VUJE sa s expertom na energetiku Andrejom Žiarovským, riaditeľom pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty našej spoločnosti pozrieme na to, čo presne rádioaktívny odpad je, kde všade vzniká, prečo vyhorené jadrové palivo rádioaktívne nie je, ako s ním náš štát pracuje, a prečo nie sú obavy namieste.

Sledujte na YouTube: bit.ly/4jFarWw

Počúvajte na Spotify: bit.ly/4jE0qbQ

„Rádioaktívnym odpadom (v skratke RAO) nazývame už ďalej nevyužiteľný materiál, ktorý obsahuje rádioaktivitu alebo je ňou kontaminovaný v miere prekračujúcej bezpečnostné limity. Použité jadrové palivo však nie je takýmto odpadom. Stále totiž obsahuje viac ako 90 % štiepiteľného materiálu a v budúcnosti môže byť znovu využité,“ vysvetľuje v podcaste Andrej Žiarovský.

Mnoho ľudí si myslí, že rádioaktívny odpad vzniká výlučne v jadrových elektrárňach, no aj to je mýtus. Rádioaktívne látky a materiály sú súčasťou mnohých odvetví nášho života. Využívajú sa napríklad v zdravotníctve pri diagnostike a liečbe onemocnení, ako aj v mnohých priemyselných meracích a detekčných systémoch.

Rádioaktívne odpady môžu byť plynné, kvapalné a pevné. Plynné RAO sa spracúvajú filtráciou a kondenzáciou, čím sa transformujú do pevnej alebo kvapalnej formy. Kvapalné odpady sa odparujú a vzniknuté koncentráty sa následne znehybňujú v pevných matriciach prostredníctvom procesov nazývaných bitumenácia, cementácia či vitrifikácia. Pevné odpady sa podľa svojho charakteru lisujú, spaľujú v špeciálnych zariadeniach, prípadne pretavujú v indukčných taviacich zariadeniach. Cieľom všetkých týchto operácií je rádioaktívny odpad znehybniť a minimalizovať jeho objem.

Ako to máme s RAO na Slovensku?

Patríme medzi krajiny, ktoré rádioaktívne odpady efektívne spracovávajú a bezpečne ukladajú. Na Slovensku máme zvládnuté takmer všetky moderné technológie zamerané na spracovanie rádioaktívneho odpadu. Práve vďaka nim technológiám, prísnej legislatíve a dlhodobému plánovaniu je nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi bezpečné pre nás aj pre budúce generácie.

 „Slovensko vyprodukuje ročne len asi 0,7 litra rádioaktívneho odpadu na jedného obyvateľa, čo je menej než vo Veľkej Británii. Pre predstavu: je to o niečo menej než jedna fľaša vína,“ hovorí v podcaste VUJE Andrej Žiarovský.

Väčšina tohto odpadu, až 90 percent, je nízko alebo veľmi nízko rádioaktívna, čo výrazne uľahčuje nakladaniu s ním. Väčšina RAO je odpad s krátkou dobou polpremeny, tj. do 30 rokov. Aby takýto odpad mohol byť uvoľnený do životného prostredia, musí sa chrániť 10 cyklov polpremeny, čiže 300 rokov.

V lokalite Jaslovské Bohunice máme vybudované kapacity na komplexné spracovanie RAO v Bohunickom spracovateľskom centre a pre už spracovaný odpad je v Mochovciach zriadené Republikové úložisko RAO, kde zvládneme uložiť všetok vzniknutýodpad z našich jadrových elektrární až do konca ich životnosti.