16.09.2025 Our Media Coverage
Jediným riešením klimatickej krízy je výstavba jadrových elektrární, hovorí GR VUJE Matej Korec pre TREND
Európa podceňuje jadro a riskuje kolaps stability siete, avizuje v hedlajne magazín, a cituje nášho generálneho riaditeľa a člena predstavenstva Mateja Korca.
Energetika sa dostáva do centra pozornosti pri riešení klimatickej krízy a zabezpečení hospodárskej stability. Politické rozhodnutia a investičné priority určujú, ako rýchlo sa bude dariť dekarbonizovať priemysel a dopravu. Popri obnoviteľných zdrojoch sa znovu dostáva do popredia téma jadrovej energie, ktorá má šancu stať sa kľúčovým pilierom budúceho mixu.
Budúcnosť bez jadra?
Energetická politika Európskej únie (EÚ) stavia predovšetkým na rozširovaní fotovoltických a veterných elektrární. Kritici však upozorňujú, že pri jednostrannom orientovaní na obnoviteľnézdroje energie (OZE) vzniká riziko výpadkov v elektrizačnej sústave a závislosť od fosílnych palív. „Pokiaľ budú v Únii trvať na zásadách Green Dealu, tak jej energetika bude produkovať skleníkové plyny v blokoch spaľujúcich fosílne palivá alebo sa budú vyskytovať výpadky v elektrizačnej sústave. Ako jediné možné riešenie klimatickej krízy sa ukazuje výstavba jadrových elektrární,“ upozorňuje generálny riaditeľ a člen predstavenstva VUJE Matej Korec.
Diskusia o jadre je podmienená politickým konsenzom, ktorý v jednotlivých štátoch nie je rovnaký. Kým niektoré krajiny stavili na masívne investície do OZE, iné trvajú na tom, že bez jadrovej energie sa klimatické ciele naplniť nedajú. Rozhodovanie nie je len otázkou emisií, ale aj bezpečnosti dodávok a predvídateľných cien. Ciele v oblasti ochrany klímy a životnéhoprostredia považuje generálny riaditeľ SPP Martin Húska za dosiahnuteľné len prostredníctvom aplikácie opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti a rozvoja výroby energií z OZE i jadra ako ďalšej nízkouhlíkovej technológie.
Strategická stabilita
„Jadrová energetika je kľúčovým prvkom našej dlhodobej stratégie. Riešiť klimatickú krízu a zvýšenú spotrebu elektrickej energie je v najbližšom čase možné iba výstavbou nových jadrových blokov. Jadrový zdroj ako jediný dokáže dlhodobo zabezpečiť stabilnú, bezemisnú výrobu elektriny regulovateľnú bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov a ekonomicky predvídateľnú,“ hovorí M. Korec. Malé modulárne reaktory (SMR) sú vnímané ako jeden z možných smerov vývoja. Modularitaumožňuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu výstavbu. No európsky trh zatiaľ na prvé projekty, ktoré by ukázali, že táto technológia môže byť životaschopná, ešte len čaká. „SMR boli vo svojom pôvodnom koncepte považované za riešenie energetiky Európy. Dnes sú pod SMR zahrnuté rôzne koncepty, ktoré nemajú veľa spoločného s pôvodnou myšlienkou. Ponúkané sú malé či stredné reaktory od výkonu 150 MWe až do 500 MWe. Modularita je len v možnosti budovať tieto reaktory modulárnym spôsobom,“ poznamenáva M. Korec. Prekážkou väčších jadrových projektov sú komplikované finančné modely. Investori sa obávajú dlhého horizontu návratnosti, zatiaľ čo štát musí dlhodobo garantovať stabilitu podmienok. Vytvorenie celospoločenskej dohody je preto rovnako dôležité ako technická stránka výstavby. „Jadrovú energetiku vnímame ako stabilnú súčasť energetického mixu Slovenska a EÚ. Vďaka investíciám v minulosti má výroba elektriny z jadra významný podiel na výrobe elektriny na Slovensku,“ konštatuje M. Húska.
Priemysel a elektrina
Dekarbonizácia priemyslu zostáva hospodárskou výzvou. „Podniky by rady dekarbonizovali, ale ľudstvo ešte nemá pripravené komerčné technológie na mnohé technologické procesy, ktoré by nahradili súčasné. Tam, kde je to možné, treba elektrifikovať čo najväčšou možnou mierou a nahrádzať fosílne palivá elektrickou energiou. Tam, kde sa to nedá, treba počúvať reprezentantov priemyslu,“ vysvetľuje M. Korec. Ak sa nenájde funkčný kompromis, hrozí, že náklady na transformáciu oslabia konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Závislosť od elektriny znamená nutnosť masívne investovať do infraštruktúry, ktorá musí zvládnuť spotrebu i stabilitu siete. V opačnom prípade rastúca závislosť od elektriny prinesie viac problémov ako riešení. Elektrifikácia potrebuje investície Rastúci tlak na sieť spôsobuje aj digitalizácia hospodárstva. Dátové centrá a umelá inteligencia spotrebujú množstvo elektriny, čo zvyšuje nároky na modernizáciu distribučných a prenosových sústav. „Súčasná vybavenosť elektrizačnej sústavy vyžaduje nové investície a zásadnú modernizáciu sietí,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ VUJE M. Korec, podľa ktorého sa elektrifikácia neobmedzuje iba na priemysel a technologický sektor, ale zároveň sa rozširuje do dopravy. Elektromobilita je jednou z priorít Únie, no vyžaduje budovanie novej infraštruktúry. Masívne nabíjanie vozidiel bude znamenať ďalšiu záťaž pre sieť a potrebu zásadných reštrukturalizácií. (ts)
ANKETA TRENDU
Generálny riaditeľ VUJE Matej Korec odpovedal aj na otázku ako vidí budúcnosť energetiky v čase geopolitických otrasov a čo bude určovať smerovanie energetického sektora.
„Energetika prechádza a bude prechádzať obdobím zásadných zmien. Energetika je jednou z oblastí, ktoré najviac ovplyvňujú emisie skleníkových plynov, hoci Slovenská energetika z tohto pohľadu patrí medzi energetiky s najnižšími emisiami. Očakávaná dekarbonizácia priemyslu bude tlakom na novú výrobu elektriny a ak Slovensko – ale aj ľudstvo všeobecne – myslí boj s klimatickou krízou vážne, tak bez jadrových elektrární ten boj nie je možné vyhrať. EU dáva veľký dôraz na budovanie obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor), tieto však majú zmysel hlavne v krajinách, kde sa stále vyrába elektrina využívaním fosílnych palív. Výroba slnka/vetra dáva priestor na znižovanie tej výroby, ktorá pochádza z fosílnych palív. Slovensko však odstavilo takúto výrobu v roku 2024 (Vojany, Nováky) a teda stavať nové obnoviteľné zdroje treba s inými cieľmi a za iných podmienok, ako je to v Nemecku, Poľsku, Česku, Rakúsku a podobne. Prudký nárast spotreby elektriny, ktorý sa očakáva dokážu zabezpečiť stabilné zdroje, ktorými sa javí jadrová energetika (ak nechceme stavať paroplynové elektrárne). V súvislosti s budúcim nárastom spotreby elektriny je teda stavba novej jadrovej elektrárne jediným možným riešením. Batériové úložiská budú mať veľký význam v budúcnosti a to potom, ako budú komerčne k dispozícií sezónne úložiská elektriny (3-4 mesačné úložiská) – samozrejme environmentaly friendly - ktoré umožnia použiť uloženú elektrinu v čase, keď vietor nefúka, resp. keď nesvieti slnko (cez noc a viac menej v zime, keď je slnko veľmi slabé).
Inovácia a úspory energie to je neverending story, ktoré sú motorom ľudského života. Inovácie sú tou hnacou silou, ktorá je výsledkom vedy výskumu. Je to živná pôda, kde dokážu šikovní ľudia nájsť zmysel života – byť užitoční pre spoločnosť.“