Rozhovor - Expert na jadrovú energetiku Peter Líška

Je významnou kapacitou v odbore jadrovej energetiky, poznajú ho experti na celom svete, získal desiatky ocenení. Je označovaný za chodiacu encyklopédiu. PETER LÍŠKA, ktorý je vo VUJE, a. s., od založenia, je pilierom spoločnosti a zastáva funkcie riaditeľa divízie jadrovej bezpečnosti a podpredsedu predstavenstva.

K energetike ste sa dostali ešte ako školák náhodou. Hoci ste o voľbe študijného smeru vtedy nerozhodol sám, predpokladám, že neľutujete.

“Naozaj šlo o náhodu, šiel som pôvodne na strojnícku priemyslovku do Zvolena. V tých časoch bola každá trieda tejto školy určená pre inú fabriku a podľa toho sa upravoval učebný program. Deti boli do tried rozdelené podľa lokality z ktorej pochádzali. Ak bol niekto z okolia Žiaru, bol určený pre hlinikáreň v Žiari. Ja pochádzam od Nitry, čiže mi bola určená trieda pre Slovenské energetické strojárne Tlmače. Tak som sa neúmyselne dostal do triedy zameranej na energetiku už ako 16-ročný. V rámci predmetov sme brali aj parné kotly, čiže zariadenia, ktoré sa v 60. rokoch využívali na výrobu elektriny. To boli základy, ktoré dali ďalšie smerovanie môjmu životu.”

Vedeli ste už vtedy, že to je začiatok vašej kariéry v tejto sfére?

“Bral som to ako povinnú jazdu, niekedy nudnú, ale v podstate som k tomu učivu nemal negatívny postoj. Až tak, že som išiel študovať na terajšiu Slovenskú technickú univerzitu a neskôr špecializáciu termomechanika, čo je vlastne podstata výroby elektriny – voda, para, plyny.  Samozrejme súčasťou štúdia boli aj jadrové zariadenia. Veľmi sa mi to páčilo, a tak som v energetike zostal. Zbieral som ďalej informácie a skúsenosti v tejto sfére.”

V oblasti energetiky ste vlastne aj vďaka vzdelaniu multifunkčný. Ste viac než 10 rokov členom SET plánu,  členom európskeho vedecko – technického výboru a Európskej spoločnosti pre atómovú energiu. Máte množstvo ocenení.

“Povedzme to tak: ak sa niekto začne vŕtať do energetiky a chce ma o niečom presviedčať, má veľmi ťažkú pozíciu. Mám odborné znalosti nielen z jadra, jadrovej bezpečnosti, ale aj všeobecne z energetiky. Za mojich ľtúdií a začiatkov vyrástla silná generácia odborníkov a veľa ľudí zostalo pracovať v odbore.  Zamestnali sa v Bohuniciach, pracujú na ministerstvách a v súkromných spoločnostiach, ako ja.”

Vo VUJE ste od roku 1977.

“Áno, od založenia. Vtedy som mal 25 rokov a nastúpil som na pozíciu výskumného pracovníka. Hneď ma hodili do vody a bol som zaradený do prác pre dokončenie elektrárne V1 a jej uvedenie do prevádzky. Pracovala tu skupina ruských špecialistov a Informácií bolo málo, nie ako teraz. Odovzdávali sa hlavne ústne. Niektoré boli len tak rukou napísané v šuflíku. Bolo treba robiť množstvo technických vylepšení a v podstate sa vytvárali základné činnosti, ktoré robí VUJE dodnes. Odvtedy sa určite zlepšila personálna kultúra, práca s prevádzkou je sofistikovanejšia a predpísanejšia. Voľakedy návodov bolo málo, na druhej strane, museli sme viac premýšľať.”

Máte kontakty v celom svete, poznáte manažérov najväčších jadrových inštitúcií v Amerike, Francúzsku, Belgicku, Južnej Kórei, Rusku či v Británii... Čím je pre vás VUJE výnimočné?

“Vždy som mal tak nejako pocit, že VUJE je 'naša’ spoločnosť. Rovnaké to bolo, aj keď v roku 1994 prebehla transformácia na akciovú spoločnosť. Zamestnanci boli akcionári. Proste sme sa sami sprivatizovali. Všetci sme sa poznali a boli sme ako rodina. Okrem toho je to mimoriadne zaujímavé odvetvie a je výhoda, že som tu tak dlho. Veľa vecami som prešiel, veľa vecí viem a vždy, aj keď boli problémy, zvládli sme ich. Názov VUJE sme povzniesli na kapacitu v Európe aj vo svete. Ľudí posielame do rôznych európskych pracovných skupín a výborov OECD. Tiež do združení technických podporných organizácií jadrových dozorov.”

V čom tkvie úspech tejto významnej slovenskej spoločnosti - VUJE, a. s.?

“V ľuďoch. To je náš hlavný kapitál. Know-how, ktoré tu máme. Informácie, ktorými vďaka skúsenostiam disponujeme a mosty, ktoré sme vytvorili. V porovnaní s inými spoločnosťami je u nás úroveň vedomostí a skúsenosti skutočne veľmi vysoká. To, čo od nás ide, môže byť a aj je vzorom pre ostatných. A ak sa naďalej budeme ľudsky snažiť nájsť konsenzus miesto sporov, aj to tak zostane.”