Podcast VUJE: Energia ako zbraň. Ako sa boj o zdroje menil na vojnu energetík

Energia ovplyvňuje schopnosť štátov viesť vojnu aj fungovanie ich hospodárstva. Kontrola nad palivami a dopravnými trasami preto patrí k dôležitým nástrojom geopolitiky. Súčasné konflikty však ukazujú aj priamu zraniteľnosť zariadení, ktoré elektrinu vyrábajú a prenášajú.

V 27 epizóde podcastu VUJE rozoberáme:

• Ako sa uhlie stalo nástrojom nátlaku medzi spojencami počas rusko-japonskej vojny;
• Ako ropné krízy viedli krajiny k hľadaniu ďalších dodávateľov a vytváraniu strategických zásob;
• Prečo môže pokles cien ropy oslabiť krajinu závislú od príjmov z jej exportu;
• Prečo vzájomná obchodná závislosť nezaručuje mier;
• Ako sa ukrajinské elektrárne a rozvodne či ruské rafinérie stali cieľmi vojnových útokov;
• Akú úlohu majú jadrové elektrárne v ukrajinskej energetike a prečo je rozhodujúce aj ich pripojenie k sieti;
• Prečo ohrozenie prepravy cez Hormuzský prieliv zasahuje dodávky energie aj ďaleko od miesta konfliktu;
• Ako môže Slovensko znižovať závislosť od dovážaných palív a prečo záleží aj na výbere partnerov pre energetické projekty.

Sledujte na našich kanáloch YouTube |  Spotify

„Dnes vidíme, že samotná energetika je subjektom boja, frontovou líniou,“ hovorí Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE.

Rozlišuje tri spôsoby, ako sa energia mení na zbraň: odopretie prístupu k zdrojom, vytváranie nedostatku alebo prebytku na trhu a fyzické ničenie energetickej infraštruktúry.

Od uhlia k rope

Keď Rusko v roku 1904 vyslalo Baltskú flotilu proti Japonsku, potrebovalo po trase dopĺňať uhlie. Francúzsko však svojmu spojencovi odmietlo poskytnúť požadovanú podporu. Jeho záujmom bolo udržať ruskú vojenskú pozornosť v Európe, kde mohlo vyvažovať Nemecko. Dodávky napokon zabezpečili Nemci. Prístup k palivu tak ovplyvňoval možnosti flotily ešte pred samotným bojom.

Prechod britského námorníctva z domáceho uhlia na dovážanú ropu priniesol novú závislosť od zahraničných zdrojov a námorných trás. Počas druhej svetovej vojny sa už bojovalo priamo o ropné polia, tankery a rafinérie. Súčasťou spojeneckých útokov na palivovú infraštruktúru bolo v júni 1944 aj bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo.

Ropné krízy a zraniteľnosť exportérov

Ropné krízy v 70. rokoch ukázali, aký tlak môžu producenti vyvinúť obmedzením dodávok. Západné krajiny začali hľadať ďalších dodávateľov, rozvíjať vlastnú ťažbu a budovať strategické zásoby. Energetická bezpečnosť sa stala otázkou dostupnosti paliva aj pripravenosti na jeho výpadok.

Zraniteľný však môže byť aj vývozca. Sovietsky zväz získaval predajom ropy a plynu devízy potrebné okrem iného na nákup obilia. Ako pripomína Žiarovský, prepad cien ropy v 80. rokoch výrazne oslabil sovietske hospodárstvo. Nátlak tak môže vzniknúť aj prebytkom suroviny na trhu, ktorý zníži príjmy krajiny závislej od exportu.

Obchodné väzby mier nezaručia

Vzájomná obchodná závislosť sa dlho považovala za poistku proti konfliktu: odberateľ potreboval energiu, dodávateľ príjmy z jej predaja. Do tohto modelu zapadal aj vývoz sovietskej a neskôr ruskej ropy a plynu do Európy.

Plnohodnotná ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 ukázala hranice tohto predpokladu. Obchodné väzby agresii nezabránili a Európa musela hľadať náhradu za ruské dodávky. Jedným z rizík, na ktoré Žiarovský upozorňuje, je aj závislosť od plynu pri vyrovnávaní premenlivej výroby z obnoviteľných zdrojov. Nemecká Energiewende podľa neho priniesla paradox: transformácia energetiky zároveň posilnila závislosť od dovážaného paliva.

Vojna sa vedie aj o elektrárne a rozvodne

Na Ukrajine majú útoky na energetiku oslabiť fungovanie hospodárstva aj každodenný život obyvateľov. Útoky sa postupne presunuli od rozvodní a transformátorov k samotným výrobným blokom elektrární. Ich vážne poškodenie môže znamenať podstatne náročnejšiu a dlhšiu obnovu.

Odolnosť ukrajinskej siete posilňuje možnosť napájať jednotlivé oblasti z viacerých smerov. Pri poškodení jednej časti sústavy tak možno využiť inú trasu. Obnova dodávok však závisí aj od dostupnosti náhradných zariadení a rozsahu škôd.

Ukrajinské útoky na ruské rafinérie zasahujú druhú stranu konfliktu. Obmedzujú spracovanie ropy na palivá potrebné pre dopravu, hospodárstvo aj vojenskú logistiku.

Jadrová elektráreň potrebuje funkčné pripojenie k sieti

Významnú úlohu v ukrajinskej energetike majú tri jadrové elektrárne pod kontrolou Ukrajiny: Chmeľnická, Južnoukrajinská a Rovenská. Aj bez priameho poškodenia ich výrobných zariadení však možno obmedziť dodávky elektriny. Útoky na rozvodne a vedenia v okolí môžu elektráreň izolovať od odberateľov.

Zámerné útoky na jadrové elektrárne nesú riziko úniku rádioaktivity, ktorý by mohol zasiahnuť aj útočníka a jeho spojencov. Závažné by boli aj reputačné dôsledky takého kroku. Významnú úlohu zohráva tiež odolnosť samotných zariadení. V bojovej zóne však nemožno vylúčiť nechcený zásah.

Hormuzský prieliv a riziko úzkych hrdiel

Konflikt v oblasti Hormuzského prielivu ukazuje, ako môže ohrozenie jedinej dopravnej trasy ovplyvniť dodávky energie ďaleko od miesta bojov. Riziko útokov na tankery a obmedzenia prepravy sa premieta do dostupnosti palív aj cien na svetovom trhu.

Osobitne zraniteľní sú dovozcovia v Ázii, ktorí sa na dodávky z Perzského zálivu spoliehajú. Rozhoduje aj pripravenosť krajiny preklenúť výpadok zo zásob. Nestačí preto diverzifikovať dodávateľov, ak ich palivo prechádza rovnakým logistickým úzkym hrdlom.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

Z týchto skúseností vyplývajú pre Európu aj Slovensko štyri zásady: diverzifikovať zdroje, znižovať závislosť od uhľovodíkových palív, vyhýbať sa logistickým úzkym hrdlám a spolupracovať s dôveryhodnými partnermi.

Slovensko môže stavať na jadrových a vodných elektrárňach. Väčšie využívanie elektriny v hospodárstve a doprave môže znižovať potrebu dovážaných palív.

„Energetické projekty sa riešia len s dobrými priateľmi – s krajinami, ktoré nemajú agresívne úmysly,“ uzatvára v 27 epizóde podcastu VUJE Andrej Žiarovský.