13.08.2026 News
Letný špeciál Podcastu VUJE. Otázky, ktoré otvárajú kľúčové témy jadrovej energetiky
Od odstavenia blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach cez zavážanie paliva v Mochovciach až po budúcu energetickú sebestačnosť Slovenska. Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, odpovedá na podnety divákov a poslucháčov a vysvetľuje súvislosti, ktoré presahujú jednotlivé technológie aj konkrétne elektrárne.
Bohunice V1: technický stav verzus politické rozhodnutie
Bloky V1 v Jaslovských Bohuniciach boli podľa Andreja Žiarovského v čase odstavenia vo veľmi dobrom technickom stave. Ich ukončenie prevádzky nebolo technickou nevyhnutnosťou, ale výsledkom politických rokovaní súvisiacich so vstupom Slovenska do Európskej únie.
Proces vyraďovania však priniesol aj dôležitý odborný efekt. Slovensko si vybudovalo technológie a know-how v oblasti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyraďovania jadrových zariadení. VUJE dnes tieto skúsenosti uplatňuje aj v zahraničných projektoch.
Mochovce: od zavážania paliva k spúšťaniu bloku
Palivové kazety sa do reaktora ukladajú zavážacím strojom podľa presne stanovenej schémy aktívnej zóny. Ich rozmiestnenie vychádza z výpočtov fyzikov a jednotlivé kazety majú v reaktore presne určené miesto.
Po ukončení zavážania nasleduje montáž vnútroreaktorových komponentov, skúšky a kontroly, fyzikálne spúšťanie, dosiahnutie prvej kritickosti a následne energetické spúšťanie, pri ktorom už blok začína dodávať elektrinu do siete.
Použité jadrové palivo má ďalší potenciál
Použité jadrové palivo nemožno automaticky stotožňovať s rádioaktívnym odpadom. Aj po využití v tlakovodnom reaktore obsahuje až 95 % štiepiteľného materiálu, ktorý môže byť ďalej energeticky využiteľný.
Jednou z ciest je jeho prepracovanie a využitie v pokročilých reaktoroch 4. generácie. Slovensko sa zapája aj do vývoja olovom chladených reaktorov LFR-AS 200, ktoré patria medzi technológie schopné pracovať s palivovým cyklom efektívnejšie a zároveň znižovať množstvo dlhodobo rádioaktívneho odpadu.
Životnosť elektrárne neurčuje iba vek
Predĺženie prevádzky jadrovej elektrárne je výsledkom komplexného hodnotenia technického stavu jej komponentov. Programy LTO – Long Term Operation – sledujú zariadenia s vplyvom na jadrovú bezpečnosť a overujú ich ďalšiu spoľahlivosť skúškami a analýzami.
VUJE do tohto procesu vstupuje vlastnými akreditovanými laboratóriami, ktoré realizujú seizmické, elektrodynamické a ďalšie skúšky, testy zrýchleného starnutia aj skúšanie komponentov v podmienkach simulujúcich havarijné stavy. Pri blokoch VVER 440 patria medzi mimoriadne sledované zariadenia napríklad parogenerátory a ich teplovýmenné trubky.
Človek alebo automatika? Rozhoduje bezpečnosť
Moderné systémy riadenia sú nastavené tak, aby pri prekročení stanovených limitov smerovali reaktor do bezpečného stavu. Automatika dokáže reagovať rýchlejšie, operátor má však zároveň možnosť reaktor okamžite odstaviť.
Nejde teda o to, kto má posledné slovo. Dominantným princípom zostáva jadrová bezpečnosť.
Diverzifikácia dodávok jadrového paliva
Na Slovensku prebieha príprava na licencovanie jadrového paliva z neruských zdrojov. Do úvahy prichádzajú spoločnosti Westinghouse a Framatome, ktorých palivo pre reaktory VVER 440 už úspešne využívajú iné európske krajiny. Prvé zavážanie neruského paliva sa na Slovensku očakáva okolo roku 2028.
Výhodou jadrovej energetiky je pritom možnosť vytvoriť si zásoby paliva na 3 – 4 roky dopredu. Prípadná zmena dodávateľa tak nepredstavuje bezprostredné riziko pre prevádzku elektrární.
Energetická bezpečnosť po roku 2040
Ak bude spotreba elektriny rásť v dôsledku digitalizácie, dátových centier či elektromobility a zároveň budú staršie bloky postupne končiť svoju prevádzku, Slovensko bude potrebovať nový stabilný zdroj.
Podľa Andreja Žiarovského, nášho riaditeľa pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty, môže bez nového jadrového bloku po roku 2040 krajina stratiť dnešnú prebytkovú pozíciu vo výrobe elektriny. Rozhodovanie o novej jadrovej kapacite preto nie je iba otázkou technológie či ekonomického modelu, ale aj dlhodobej energetickej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska.