Téma v STVR: Budúcnosť jadrovej energetiky sa začína pri dnešných rozhodnutiach

„Spotreba elektrickej energie aspoň vo víziách a plánoch a v technologickom rozvoji bude narastať,“ upozorňuje Vladimír Slugeň. V relácii STVR venovanej Budúcnosti jadrovej energetiky hovoril o cloudových centrách, využívaní umelej inteligencie aj o elektrifikácii priemyslu. Ako príklad uviedol možný prechod Východoslovenských železiarní na elektrooblúkové pece. Takáto zmena by podľa neho predstavovala približne jeden gigawatt inštalovaného výkonu.

Ide o možný vývoj, nie o už uskutočnenú zmenu v oceliarňach. Ukazuje však veľkosť nových nárokov, s ktorými treba pri plánovaní výroby elektriny počítať. Ak bude Európa presúvať ďalšie priemyselné procesy na elektrinu, jej spotreba môže rásť výraznejšie, než naznačuje dnešný stav. Profesor Vladimír Slugeň v tejto súvislosti zdôraznil potrebu rozvíjať jadrové elektrárne.

Tému STVR s názvom Budúcnosť jadrovej energetiky sledujte na bit.ly/3UZevJC

Energetické rozhodnutia majú dlhý časový dosah. Príprava nového jadrového zdroja trvá roky a jeho prevádzka sa plánuje na desaťročia. Budúce potreby preto nemožno začať riešiť až vo chvíli, keď sa prejavia v spotrebe.

Rozhoduje aj fungovanie celej elektrizačnej sústavy

Vyššia výroba elektriny je len jednou časťou úlohy. Andrej Žiarovský, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty našej spoločnosti upozornil na to, že jadrové aj obnoviteľné zdroje musia fungovať v súlade s potrebami elektrizačnej sústavy. Pri zdrojoch závislých od počasia sa mení množstvo dostupnej energie; pri jadrových blokoch treba zohľadniť ich prevádzkové možnosti. Výsledkom musí byť sústava, ktorá dokáže spoľahlivo zásobovať odberateľov.

Andrej Žiarovský túto úlohu pomenoval ako otázku „spoľahlivosti, stability a bezpečnosti dodávky elektriny“. Pri pripájaní a súbežnej prevádzke zdrojov preto nestačí poznať iba ich výkon. Potrebné sú aj výpočty správania siete vrátane skratových prúdov. Ako uviedol, na Slovensku sú odborníci, ktorí tieto výpočty dokážu pripraviť.

Práve tu sa stretáva jadrová energetika s ďalšou časťou práce VUJE. Naša spoločnosť sa popri jadrových zariadeniach venuje aj elektrotechnickým výpočtom a analýzam v elektrizačnej sústave. Pri úvahách o nových zdrojoch sú tieto odbornosti vzájomne prepojené.

Koľko rokov môžu slúžiť súčasné bloky?

Nové projekty sa pripravujú v čase, keď Slovensko naďalej potrebuje existujúce jadrové elektrárne. Otázka ich životnosti preto zaznela v diskusii priamo: dá sa dnes povedať, ako dlho ešte budú môcť bezpečne fungovať?

Podľa profesora Vladimíra Slugeňa sa takýto dátum nedá vopred jednoznačne určiť. Záleží na vlastnostiach konštrukcie, stave zariadení a na tom, čo ukazuje ich prevádzka. Jednotlivé komponenty sa sledujú, kontrolujú a podľa potreby menia. Posudzovanie ďalšej prevádzky je teda priebežný odborný proces.

Andrej Žiarovský nadviazal vysvetlením, aké podklady sú potrebné na definovanie možností predĺženia životnosti.„Spoľahlivosť nie je imaginárna hodnota. Je to presne definované matematické číslo,“ povedal. Hodnotenie prevádzkyschopnosti a spoľahlivosti umožňuje rozhodovať na základe stavu konkrétneho bloku. Zahŕňa kontroly zariadení, údaje o materiáloch aj bezpečnostné analýzy.

Sú to oblasti, v ktorých odborníci VUJE pracujú aj v praxi: od získavania podkladov pre hodnotenie životnosti zariadení cez prevádzkové kontroly až po analytické hodnotenie jadrovej bezpečnosti. Dlhodobá prevádzka bloku musí mať takéto technické zdôvodnenie.

Tri smery, ktoré sa rozvíjajú súčasne

Slovensko rieši ďalšiu prevádzku dnešných blokov, prípravu nového veľkého jadrového zdroja aj možnosti malých modulárnych reaktorov. Na otázku, či sa tieto smery dajú rozvíjať naraz, Andrej Žiarovský odpovedal: „Ono sa to v tejto chvíli už deje.“

Každý z nich má odlišné technické požiadavky. Nový zdroj potrebuje projektovú prípravu, posúdenie jeho napojenia na sústavu a ľudí, ktorí budú rozumieť jeho technológii. Pri malých modulárnych reaktoroch záleží aj na zvolenom type: odlišná konštrukcia znamená odlišné postupy, výpočtové nástroje a nároky na odborné znalosti.

Andrej Žiarovský zároveň upozornil na úzke miesto, ktorým je príprava odborných kapacít. Po období slabšieho záujmu o technické odbory treba dopĺňať ľudí schopných navrhovať, posudzovať, spúšťať a neskôr prevádzkovať nové zariadenia. Táto príprava musí napredovať spolu s projektmi.

Znalosti bude treba udržať aj odovzdať

Profesor Vladimír Slugeň pripomenul, že Slovensko bude technológiu VVER využívať ešte dlhé roky. Potrebuje si preto udržať znalosti o jej konštrukcii a prevádzke aj pre čas, keď dnešná generácia odborníkov odíde. Platí to tiež pre mladšie bloky Mochoviec, ktoré majú pred sebou desaťročia prevádzky.

Súčasne bude potrebné osvojiť si technológiu zvolenú pre prípadný nový veľký zdroj. Slugeň spomenul Westinghouse a tiež možné typy malých modulárnych reaktorov vrátane odlišne navrhnutých rýchlych reaktorov. Diskusia sa dotkla aj rozvoja projektu hlbinného úložiska. Každá z týchto oblastí potrebuje vlastné odborné zázemie.

Záber úloh je preto širší než samotná výstavba elektrární. Zahŕňa zachovanie znalostí o prevádzkovaných blokoch, technické analýzy nových riešení, prípravu personálu, zariadení a infraštruktúry. Ako uzavrel pán profesor Vladimír Slugeň, ich súbežný rozvoj si vyžiada investície do všetkých troch oblastí.